Diary

Sketches from school

25. května 2017 v 19:08 | Yo
A ja že dnešok už horší nebude. Bože...

Ten pocit, keď učiteľka objíme žiaka za to, že sa dostal na školu, ale keď jej vy oznámite že ste sa tiež dostali, nič nepovie, iba sa priblblo usmeje. A ten pocit, keď máte chuť jej tak kopnúť do riti, až sa jej topánka zasekne v zadku. Takto sa mi začal deň. Život je krásny.

Vždy musím byť jediná, ktorá sa nerada v škole hrá? Ako, hrá na hodinách. Hrá hry, čo vymysleli učitelia. Vždy mi to prišlo otravné. Nemám chuť sa hrať, a je mi jedno či vyhrám či prehrám. Absolútne nie som súťaživá :D Prečo o tomto rozprávam? Pretože celú fyziku sme sa hrali. Nie, nie s hračkami alebo na mobiloch. Ale kvízy. Toto by nebolo tak zlé, keby to moji spolužiaci nebrali smrteľne vážne. To oni vždy. Úprimne, nechápem 'nadšenie' z takejto blbosti. Nedokáže to nič, holy fuck. Cena za tento kvíz bola vymyslených milión dolárov. A za toto jačať, kričať, nadávať, a tešiť sa...asi nie som normálna že sa z toho neteším, a všetci ostatní áno. Čerešnička na torte bola informácia o pridrbanom MDD-ideme behať, a trieda s naj časom dostane pohár. Naši už začali ako to vyhrajú, a že ich jebne ak prehrajú a neviem čo. To je to keď niekto musí byť súťaživý tak veľmi, až by za výhru predal aj vlastnú matku. Ako, čo to kurva. Hráme za drbnutý pohár, ktorý je nastriekaný fake zlatou farbou, a budeme ho v triede mať už iba mesiac, lebo o mesiac sú prázdniny. Fuck logic. Ja neviem či si chcú dačo dokázať alebo čo...ale dobre, vezmem to pozitívne, určite vás už nebaví môj pesimizmus.
Ideme vyhrať na zlato nastriekaný fake pohár ktorý sa dá kúpiť za 5€ a vystavíme si ho do triedy ako modlu. Wooow, to bude tak super, nemôžem sa dočkať. Dokážem si že nie som taký looser ako som si myslela. A možno nám za to dajú aj balíček žuvačiek! Yay, ja sa asi poserem od radosti.
Každému došlo že to je irónia :D

Idem sa rovno k takýmto veciam aj vyjadriť. Ale, asi je môj postoj jasný. Súťaže nemám rada, pretože absolútne nie som súťaživá. Väčšinu takýto vecí mám hlboko v riti. Aj moji rodičia vám povedia, že ako malá som nemala rada takéto veci, a skôr som si sadla na stoličlu a dívala sa na dianie okolo seba. Jednoducho, nenachádzam zmysel sa nadchýnať pre niečo také. Bože, ideme vyhrať dajáku blbosť na ktorú sa o rok zabudne. Yaaay. Skôr ma nadchne keď sa mi niečo fakt podarí. Čo ja viem...dostanie sa na školu na ktorú chcem, napríklad. Niečo fakt dôležité. Alebo to, kebyže si už sama zarobím money na brigáde(nikto u nás nechce 15 ročných).
Jediná fajn správa by bola, keby ako cena nebol pohár, ale horalky zdarma.

Ale späť k denníku. Odpadla nám dnes posledná hodina. Ono to je tak retardované, pretože mám pečiatku na to aby som dva týždne necvičila, a práve teraz sa necvičí celkovo. Ja rada vymeškávam telesnú. Kto vlastne nie? :D Minule sme na telesnej boli von, a iba sedeli a dívali sa na cvičiacich. Mne by sa páčilo keby sa necvičiaci automaticky púšťali domov. Pretože tam zbytočne človek 30 minút sedí, a hľadí do blba.
Oh, a zistila som si čo sa budeme učiť na škole. Navždy mi odpadáva biológia a fyzika. Telesná bude asi raz-dvakrát za týždeň. Skoro každý deň bude nejaký cudzí jazyk, hlavne angličtina. Za toto som rada :D neskôr nás čaká účtovníctvo, výuka o cestovnom ruchu a marketing. I like it :D ale naozaj, dosť sa mi to páči. V posledných dvoch rokoch by nám mali dať chémiu, a v poslednom ročníku budeme mať jeden týždeň prax, a druhý týždeň vyučovanie. Cez letné prázdniny budeme musieť mať odpracované určité dni. Čím vyšší ročník, tým viac praxe. I like it ^^ Ja viem že práca s ľuďmi je ťažká, ale cítim sa na to.

A zde je časť, kedy vám dojde nadpis článku. Kreslila som si do zošitov, a neviem prečo to chcem zverejniť. A áno...všetko sú to Bendyho kresbičky. Baví ma ho kresliť :D



/ešteže tá učka nevie anglicky xD/


Cringe overload

17. května 2017 v 21:06 | Yo
A to som si myslela že bude pokoj. Mám po zápise, bola som chorá týždeň, všetko bolo v pohode.
Lenže ako hovorí jeden super citát "Keď to vyzerá tak že sa nemáš čoho báť, to je chvíľa kedy by si sa mal naozaj začať báť".

Takže, prvá vec-neuveriteľne začal blbnúť blog.cz. Sem by som vám už vložila meme, ale nemôžem, pretože sa mi nedá určiť veľkosť obrázku. Vlastne, nedá sa mi ani kliknúť na daný obrázok. Potom, asi odstránim celú galériu, pretože toto je vrchol. Iba pred pár dňami som si nahrala nové obrázky, a teraz bum, nechce ich absolútne zobraziť. Holy shit, skurvený tumblr som si mala založiť, vedela som to. Alebo kludne aj blogspot kde sa vôbec nezobrazuje niečo v png forme. Lepšie nezobrazovať png ako celkové obrázky. Teraz nech ešte urobí blog.cz tú otravnosť s otočením menu hore hlavou a naozaj vezmem sluchátka, a následne sa obesím na pouličnej lampe.


Musím znieť strašne, ale dnešok bol...skurvený cringe. Ako, zahanbene sa v tej opičiarni cítim každý deň, ale dnes to bol mix smútku, hanby, a kompletného šialenstva. Prečo šialenstva? Pretože jeden žiak mi pripadal ako Big Smoke z GTA San Andreas. A tu sa to začalo. Takže, vezmite si do ruky svoju Taylor Swift, a začnime.

Keď som došla do školy, prvé čo sa dozviem je, že triedna má zase amok, že jej zase hrabe, a dáva písomky ako na bežiacom páse. Viete, toto s týmito učiteľkami čo dávajú písomku keď sa naserú, je niečo ako začarovaný kruh. Ona povie niečo čo sa vám nepáči, vy sa s ňou začnete hádať, dá písomku, na to sa vy naserete na ňu, ona sa nasere, a takto to ide. Našťastie, dnes sa na to vykašlala, a preberala s nami iný predmet.

Na ruštine...sme písali. Chápete, prvý deň čo tam dojdem, viem z toho veľké nič. Písalo sa z obsahu nejakého textu. Povedala som že som tu nebola týždeň, lenže ako som čakala, kukla na mňa a začala si omielať svoje. Nakoniec mi písať nedala, ale dala mi vytvoriť tajničku do školského časopisu. Nie, to neni časopis. Je to iba papier, ktorý by sa otcovi hodil keď pôjde s nami zase opekať. Fajný zápach zničenýh snov z tých novín bude pri horení cítiť.

Všimol si niekto, že som naozaj dnes nasraná? Vy cez obrazovku nemáte šancu ma vidieť, ale ľuďia na ulici majú, a tým asi neni moc príjemné keď na nich iba hľadím. Teda, oni na mňa pozrú, ja sa pozriem na nich, ale neuhnem pohľadom. Kukám akoby som z nich chcela vysať život. To by som vlastne aj chcela.
Prečo tu vlastne spomínam ulicu, keď ja von nechodím? Pretože zápis bol práve dnes. V teplom dni sa viesť busom, nakúpiť, doviesť sa späť domov, a následne sa pripravovať na zajtrajší koncoročný test z fyziky. Nezdá sa vám to skoro? Pretože mne áno. Do konca roka zostáva viac ako mesiac a nás už otravujú s koncoročnými písomkami. Skvelé.

Zajtra sa píše z fyziky, v piatok z geografie, v pondelok z angličtiny, utorok neviem, a v stredu z dejepisu. Zvyšok predmetov neviem. Viete čo? Keby som si mala vybrať najhorší ročník na základnej škole, vyberiem si 9. Kvôli všetkým zbytočným stresom. V prvom polroku ťa iba pripravujú na monitor, v druhom na prijímačky, a popritom je ešte normálne vyučovanie a rôzne školské akcie. Je mi jedno čo si kto hovorí, ja sa teším na prax. Nerada sedím, a nerada sa učím. Rada robím(to myslím vážne). Jednoducho, mňa neuveriteľne štve to, že ja vlastne musím sedieť niekde, kde ani nechcem byť. Ale ono to nie je také naštvanie. Niekde v oblasti plúc, akoby ma niečo pálilo, vždy keď sa mi dostane do ruky úloha typu "Urob charakteristiku človeka čo má rád zemiaky"(toto sme naozaj raz mali robiť). Nedáva zmysel robiť to, keď irl to nevyužijem. Akože odomňa zamestnávateľ bude chcieť nech mu urobím charakteristiku sériového vraha kradnúceho nohavičky? Wa da fuq...

A asi ste si všimli, že mám naozaj dosť. Ľuďia, fakt ma to mrzí, ale aktivita tento posledný mesiac na tom bude asi ešte biednejšie než už je. Ak to je ešte vôbec možné...
Teraz sa to začalo všetko nahŕňať na seba. Všetok cringe, všetok cancer, celý 9. ročník. Pri živote ma udržiava iba predstava, že o necelé dva mesiace ukážem prostredník všetkým tým nagorom a už ich neuvidím. Chápeme sa, nie?
A aj na mojom štýle písania sa odráža všetok stres a únava. Vidno to, nie? Určité dni by som naozaj iba ležala v posteli a nerobila nič. Naozaj, práve tento celý rok sa cítim unavená, a ten určitý páliaci pocit naštvania pociťujem skoro každý deň. Proste, každý deň naštavnie, smútok(toto myslím vážne) a rôzne podobné veci, ktoré mi nepomáhajú v písaní, ani v ničom. Možno by bolo najlepšie dať mesačný hiatus, ale to nechcem. Chcem len, aby najhoršie prešlo-nastávajúce 3 týždne-a myslím si, že potom už bude lepšie. A ja už ani sama neviem čo píšem, takže to tu asi ukončím.


Som späť...možno?

11. května 2017 v 14:23 | Yo
Yes, presne tak, stále žijem :D Ako dlho som to nenapísala...týždeň? To neni tak zlé.

V pondelok sme mali voľno, takže to popisovať nemusím.
V utorok bolo prvé kolo prijímačiek. S pár spolužiakmi sa hlásime na rovnakú školu, dokonca sme si vybrali rovnaké dva odbory(namiesto toho aby sme si vybrali dve rozdielne školy). Viete ako neznášam cestovanie? Páči sa mi dívať sa z okna ako magor, ale nepáči sa mi to, že musím stáť na zástavke a nakoniec vojdem do rakvy na kolesách aka trolejbusu. Prečo vôbec spomínam cestovanie? Pretože prvý raz idem cestovať do školy aj zo školy busom. Základnú školu mám tuto za rohom, som tam za cca 10 minút pomalej chôdze. Toto je asi jediná vec ktorá mi bude chýbať-krátka cesta do školy. A havne ma kúsok štve predstava státia na autobusovej zastávke...v zime. I keď vďaka globálnemu oteplovaniu je tu kúsok teplejšie v decembri, takže ok.

Asi polhodinu som ešte čakala kým sa celý cirkus začne, pretože mám paranoju, a myslela som si že za polhodinu sa autobus nedovlečie ku mojej (možno)budúcej škole. Pri takýchto veciach mám neskutočný stres, neverili by ste aký fakt že veľký. I keď máme obyčajný školský výlet, stresujem či je to práve ten deň, či mám kľúče atď. Kľúče síce mám vo vrecku, ale pre istotu sito skontrolujem ešte 3x, lebo viem že ja by som bola schopná zabudnúť si aj celý ruksak, nie len tie kľúče.
Humbuk sa začal o ôsmej. Zoradili nás do radu ako kedysi židov v druhej svetovej, keď sa ich chystali postrielať. Takto sme stáli v rade, a čítali naše mená, že či tam sme. Tie mená čo povedali, tak tí ľuďia mali vystúpiť z radu a neskôr týchto ľuďí odviedli do nejakej triedy kde sa malo písať. Ako som si myslela, pár ľuďí neprišlo. Teda, prišli o asi 10 minút na to. No, škoda. Aý bol môj dojem z mojích možno spolužiakov? Tak, rozprávala som sa tam s jednou babou, čo sa mi zdala sympatická, takže dojem je zatiaľ...ako tak? Dojdem si asi vytvorím neskôr, keď už mi viac bude jasné čosú to za ľuďia. Inak, tá učka čo tam s nami bola nám aj radila. "toto máš zle" a ukázala čo máš zle :D

Odštartovala to slovenčina, kde najťažšia otázka bola tak ľahká, že aj štvorkár by ju mohol vedieť. Napíšte synonymum k slovu kapesník ľuďia. Toto bola pre mňa najťažšia otázka :D ale bolo to easy. Z čoho som to ešte robila prijímačky? žeby z naj predmetu ever? Angliny. Presne tak. Jediná otázka ma tam dostala bola že How do you do? a odpoveď som si mala vybrať. Najskôr len hľadím, že čo, ale uknem na možnosti a už to bolo jasné xD a nechápem ako je možnoo aby ma zaskočila otázka "Vyber správne utvorenú vetu" a tam vety "Moja sestra má 17 rokov" len s poprehadzovanými slovami.

A práve dnes sa konalo druhé kolo. Tentoraz som robila prijímačky z matiky a sloviny. Slovina, easy vec. Matika? Už nie tak easy. Slovenčina sama o sebe bola identická s minulým testom, len to kúsok
pozmenili. Chybu tam aj tak mám. Uvedomila som si až na autobusovej zástavke že slovo "zaspievajte" nie je tretia osoba, ale druhá. Tam blbá chyba len z nepozornosti.
Otázka je, či ma vezmú. Mali by. Počet žiakov neprekročil stanovený počet koľko berú, a bola som ďaleko nad čiarou. V túto chvíľu sa už nesmú na školy hlásiť žiadny žiaci. Len mi je kúsok ľúto aj tých mojích magorov čo sa hlásili na gymple a sú hlboko pod čiarou na oboch školách. Síce ich nemám rada, ale kúsok to je také... Viete, že gymple sú teraz in. Vždy in boli. A to je ten problém. Hlási sa tam okolo 200 a viac žiakov, z toho berú 120 a hlási sa tam minimálne 50 čistých jednotkárov. A moji spolužiaci čo sa na gymple hlásia, sú dvojkári-trojkári. Sú hlboko pod čiarou.
Nejde iba o to sa tam dostať, ale aj doštudovať. Občas mi príde že človek nevie odhadnúť svoje schopnosti a je priveľmi pyšný. Smrteľná pýcha, čo vám poviem. Proste, nemôžte trojkára porovnávať s jednotkárom, aspoň nie čo sa týka štúdia. Chcem povedať, že voľba dvoch naj gymplov u nás nemusí byť práve tá najlogickejšia voľba. Hlavne keď nie ste jednotkár. Rozumiem, že ide o to dostať sa na školu ktorá sa vám páči, ale občas mi naozaj pripadá akoby boli ľuďia zaslepení, a neodhadli vlastné schopnosti. Ide o to uvedomiť si, že ak vás nezoberú na ani jednu školu, kam pôjdete? Musíte za výchovným poradcom, ten vám narýchlo nájde školy ktoré ešte majú voľné miesta-to sú hlavne učilištia. Preto by bolo logickejšie zvoliť si za druhú školu niečo, na čo proste známkami stačíte. Ale, to je len môj názor. Sebavedomie nikomu znižovať nechcem.
---
Práve som sa pozrela na poradie, a dostala som sa tam. Asi vám zniem smutne, ale ja sa proste neviem tešiť :D ale vnútri sa teším. Ticho sa teším xD Yoyovsky sa teším.
Prečo sa cítim ako boss? :D

Lol

4. května 2017 v 18:54 | Yo
Ako dlho som nebola tu? Skoro týždeň. Nebudem hovoriť že som toho mala veľa, pretože namala. Proste sa mi nechcelo :D Ale prejdime na ten denník, nech máme chuť vypiť clorox.

Veľmi ľahko pochopíte nadpis po dočítaní tohto článku.
Nemám pamäť, neviem aký je deň, neviem ako sa volám. Poviem teda o strede.
Už asi dva dni naša triedna učiteľka chýba. Dosť sa mi uľavilo že je preč. Normálne že som začala dúfať že ju zrazila dodávka so zemiakmi čo tuto každú hodinu má rozhlas že majú zemiaky...
Je vidno že ju nemám rada, však? Pretože nemám, a mám osobné dôvody. Hmmm...tak asi...je to úplná pretvárka, a sama to tiedna potvrdila. Pamätám na hodinu kedy premiantka triedy mala 2, a chýbal jej bod do 1. Triedna v tú minútu posunula stupnicu o bod. Tomuto sa hovorí nadržiavanie. Viem, že takto je to na asi každej škole, chápem to. Ale nie je to fér. Keby to bol niekto iný z triedy, stupnicu neposunie.
Asi si veľmi zakladám na princípe vecí. Ja len proste nenávidím takéto niečo. Je to úplne neprofesionálne, detské. Akoby sa snažila pomôcť svojej kamarátke. Sweetie, toto neni nejaký tvoj kamarát zpod mosta, toto je tvoja žiačka. Takéto veci sa u nás nestali raz. "Ja som vám nikdy nechcela zle" ako často hovorieva. Nikdy? Hm, poďme si rozspomenúť na pár udalostí. Hodenie konára do mňa, napríklad. To bolo kompletne okay, že? Alebo ako spolužiak(ktorého má triedna rada) provokoval druhú spolužičku tým ako vyzerá. Ona s tým zašla za triednou. Hmm, čože si na to povedala, spomeňme si. "Ale veď to je kritika" si povedala, miláčik. Plus k tomu pridala aj úsmev. Kebyže to ona povie jemu, okamžite sa ideš zabiť že aký zločin strašný sa to udial. Tak nech mi tu nehustí že je komplet neutrálna, skromná, milá a neviem čo všetko. Aj slepý vidí aká je.

Týmto chcem povedať, že naozaj som na toto naštvaná. A rada že s touto školou nadobro končím.


Naozaj som sama, ktorá nikdy nezožrala niekomu jedlo? Myslím v triede. U nás, v 9. ročníku, sa ľuďia prechádzajú po A a B triedach či náhodou niekto nemá jesť. A nebojíme sa zobrať jedlo niekomu, koho vlastne nemáme radi. Keby sme sa s týmto človekom stretli na ulici, ukážeme mu prostredník. Ale keďže sme hladní, rozhodne hlad nevydržíme ani o hodinu dlhšie, aj u tohto človiečika budeme žobrať o kúsoček cookie. Toto je celkom bežný jav na každej škole, ale to uvedomenie aké je to úbohé, to je zarážajúce.

/Tak nejak to žobranie vyzerá xD/

Moja spolusediaca mala žuvačky. V triede ju nemajú radi, hádžu do nej veci, nadávajú jej. Vytiahla žuvačky, a ako supy sa tam zleteli, akoby bola ich BFF. Loooool -_- Ja fakt milujem takýchto falošných ľuďí, fakt že hej. Tak isto ja-mala som muffiny. Hneď sa zleteli ako supy. Narozdiel od spolusediacej, tí idioti sú mi jedno, takže som ich poslala do riti a späť. Zniem vám ako kruté, nevďačné decko? Petože to aj som :D Zde ide o princíp. Oni mne nikdy nedali nič, chovajú sa ku mne a ešte k pár ľuďom ako k odpadu. Nie nie zlatko, dám ti ak si môj kamarát, ale ak ma ty nemáš rád, zvysoka na mňa jebeš, a aj tak prídeš žobrať, pekne sa na päte otoč a choď preč. Hm, keby som chcela spáchať samovraždu, vyleziem na ich ego a skočím do ich IQ(vtip by S :D).

Dnešok. Zistili sme že na naších internetových žiackych sú známky čo tm ani nemajú byť. Buď nám tam pripisujú učitelia známky zle """""omylom""""" alebo hackeri sa rozhodli zo srandy nám zapisovať päťky. To s hackermi aspoň znie badass, ale to s učiteľmi nedopadne dobre, ako poznám pár rodičov detí čo k nám chodia do školy...
Zajtra máme skrátené vyučovanie. Lebo, uh,...pretože...prečo vlastne? To sa zas u nás premnožili vši a škola to nezvláda? Neviem prečo máme voľno, ale lepšie bude ak to nebudem riešiť. Pre tentokrát :D. Uvidíme či článok víjde aj cez víkend, ale asi nie, pretože ma čakajú 9-11. mája prijímačky. Ako asi každého. Musím sa na to pripraviť. Na stres si zoženiem taký ten sliz a budem to stláčať :D
A nie, nie som nervózna...vôbec...ako vám napado že áno?

This is just...

28. dubna 2017 v 5:00 | Yo

A to som si myslela že nebudem mať o čom písať. Našťastie, moje okolie ma vie vždy inšpirovať.

Včera bolo 27.4, že? To znamená že je...
môj bože...
Deň skurveného regiónu

Dreams come true

12. dubna 2017 v 14:03 | Yo
Ten pocit keď je vám totálne na...vieme čo...a zároveň ste šťastní. Vaše emócie bojujú a vy neviete ktorá vyhráva tak sa na to len tak kukáte a s úsmevom si hovoríte "well, shit".
/oddelovač by me/

Tak ako to dopadlo?

5. dubna 2017 v 17:24 | Yo

Som jediná, ktorá o tom nechce rozprávať? Teda...rozprávať ľuďom okolo mňa?

Ráno som sa zobudila o asi šiestej. Oficiálne začínam neznášať všetky zveri okrem mačiek. Prečo¿ Pretože ma budia. Sestra má myš. Tá myš má nikdy nevyčerpajúci sa zdroj energie. A efekt tejto energie si vybíja v noci-vŕzganie v koliesku. Okay, ja viem, dalo by sa to koleso vybrať. Ale ja myslím, že lepší nápad je vyhodiť tú vec von oknom a tú myš dať preč z môjho dosahu. Pretože ju aj dosť cítim -_-. Odišla som do školy asi o desať minút skôr ako normálne. Radšej. A zobrala si čokoládu. Pomáha mysleniu! Chocolate is my love :3

Najväčší stres som mala práve ráno, asi hodinu pred začiatkom testovania. Nie 5 minút pred tým. Proste, rozdali to, a začala som písať. Prvá sa písala matika. Z 20 otázok som vedela naisto asi 11. Zvyšok bol natipovaný. Ľuďia, viete čo by ma dostalo? Keby som zaškrtla odpoveď dobre, ale iba zle do rámčeka napísala x(že by mi to počítač nezobral). Pri mojom šťastí to asi aj tak bude.

Zapamätala som si jeden príklad, čo som vedela asi ako celú matiku-čiže nevedela z toho ani...viete čo. Bo, tam útvar-dva obdĺžniky. Strana jedného obdĺžnika bola 19, a jedna strana druhého obdĺžnika bola...20? Nejak tak. A čo som mala? Trololo...vypočítať obsah útvaru ktorý tieto dva obdĺžniky tvorili. Čo ti ******?! Okay, musím sa skludniť. Nikdy som nemala bunky na matiku. Ale špeciálne som nikdy nemala rozum hlavne na geometriu. Rysovanie je okay, ale počítať útvary? Nie.

Ten obrázok hore tam nie je len tak. Je tam, pretoże tak som vyzerala-mozog totálne niekde na podlahe v podobe tekutiny ako ropa. Po matike bola 20 minútová prestávka. A potom slovina. Tú som dokončila medzi prvými. A to mi nesedí. Zapamätajte si, že keď sa vám zdá niečo príliš ľahké, je to ťažké a riešite to zle. Aspoň pri mne to tak býva. Dokončila som to teda medzi prvými, a bola doma skôr.

Aký mám z toho dojem? Ako známy pesimista, samo sebou že zlý. Nie, neviem sa povzniesť nad svoj pesimizmus, ale ja proste neviem uvažovať šťastne. Vždy keď som uvažovala 'šťastne' nedopadlo to dobre. To že všetko vidím ako najhoršie to ide, sa mi zdá ako reál. Aj je.

Čo myslím že budem mať? 5 aj s hviezdičkou. Viete čo som si teraz uvedomila? Že skutočný stres nastáva až teraz. Čakanie na výsledky je najväčší stres. Pre mňa. A ako nachval, teraz učitelia navalia písomiek ako nikdy, že? Bohužiaľ, stále nie je koniec roka. Iba mne prišlo že monitor ukončil tento školský rok? Ale to bol len dojem, stále sú tu viac ako 2 mesiace pekla. Bros, poznáte hru Yandere simulator? Pretože mi už z toho začína šibať ako Ayano z jej senpaia.

Ale vážne, pri predstave že predomnou sú ešte 3 mesiace...asi by som sa nechala zabiť v tele nejakého animatronika, len aby som sa tomu vyhla. Springlocky by boli príjemnejšie než basketbalová lopta v mojej hlave -_-
Ja viem, tento článok je nudný, a kúsok vážnejší. No, vážnejší. Asi sa z toho dá vycítiť že je. Viete, celý deň stres, a ten stres neskončí ani dokým nebudem mať v ruke výsledky. Pokúsim sa myslieť pozotívnejšie. Ale asi sa to nepodarí. Milujem pesimizmus xD

To je na dnes všetko bros. Dosť stresu na dnes xD
Yandere-Chan
Yo

.......well......(pt.2)

24. března 2017 v 12:49 | Yo

Toto je menšia aktualizácia článku z minula. Písala som ako som chorá už týždeň, že?
A pridal sa k tomu ďaľší týždeň. Zhoršilo sa mi to, a teraz už viem čo mi je. Tak trocha to ťahá na západ priedušiek. Predpísali mi silné antibiotiká, plus ešte nejaké do nosa a podobne. Začala som totižto mať krvavé sople, hrdlo sa už zlepšilo, ale ťažobuna plúcach mám stále. Myslela som si, že do dneška sa to zlepší, ale nie. Som doma o týždeň naviac.

A teraz prídu vaše kecy "ale Yoyo, veď to je super, no ták, nebuď zlá a užívaj si" alebo niečo podobné.
Neni to super, pretože ja musím byť na monitore. Ak sa mi to nezlepší, nedajú mi tú blbosť písať. A potom goodbye, píš ťažší monitor. Teda, nám vraveli, že ak nebudeme písať ten stanovený termín(my máme 5.apríla), dajú nám minimálne o polku ťažší monitor. Mala by som tam teda byť, už len pre svoje psychické zdravie. Pretože už len pri normálnom teste sa idem zosypať od nervozity, nie to toto. Capito?

Myslím, že do toho 5.apríla sa preliečim, ale mne ide o to aby som sa naučila niečo. To že chýbam, je teraz celkom mínus, nie? Zniem ako strašná hysterka a bla bla bla, ale to ja som. Priznávam, že som. Pri testoch áno. Možno by som mala pri sebe mať antistresovú loptičku alebo čo, pretože už to začína byť neovládateľné...napríklad keď sa píše, zničoho nič mi začnú tiecť sople, a to aj keď som komplet zdravá, potím sa, neviem sa sústrediť. Možno by mi fakt bola tá loptička užitočná. Ale to na iný článok, že? Bola by som o tom schpná rozprávať dlho...

Bohužiaľ, to, že som stresujúci element, mám v génoch, a tak s tým neviem nič robiť. Pokúsim sa počas týždňa sa učiť, a aspoň nejako sa pripraviť. Počas týždňa budem ale aj mať čas písať články, a napadlo mi o čom tak písať...sooo, buďte pripravení že budúci týždeň by mohol byť článok aj každý deň. Uvidím od aktuálneho stavu mňa v ten deň.

Vďaka za prečítanie bros, a chvašaaa/brofist/smash that like button/see you next time
(YouTube is life)

.......well......

22. března 2017 v 13:28 | Yo

Ako asi začať tento článok..oh, áno, ďaľšie nezmyselné kecy od autorky. Kto by to nemiloval?!
Minule som tak prišla zo školy...bolo to niekedy v pondelok...že sa pripravím na test z matiky.
Ehm, nie, to je lož, na matiku sa nepripravujem.
A uvedomím si, sakra, neni mi dobre. Oh, však to bude ok, vyspím sa na to a na druhý deň budem znova na nohách.
A už pred spaním som vedela, že to tak nebude. Neviem ako je možné, aby som ochorela za necelý deň. Možno to má súvis s mojou alergiou na stromy, a malé potvory žijúce všade-ľuďí.

Proste, stalo sa, chorá som. Išla som k doktorke, povedala nech som doma a dala mi recept na predražené lieky K doktorke som išla, ale má dovolenku. To že som za ňou išla do mesta,som využila na nákup nových Promarkers, takže jedna pozitívna vec sa na tomto celom našla. Asi tri hoďky som bola doma, a potom som nakoniec išla po vyučovaní do školy kvôli prihláškam.
A potom sa išlo na urgent.
A teraz tu sedím, a asi do piatka by som mala byť doma. Sama neviem akú diagnózu to mám. Nejakú zmiešaninu s alergiou a prechladnutím asi.

Celú dobu čo nie som v škole, som sa skúsila aj učiť, ale prote to nejde. Teda, skúšala som sa učiť tú matiku, ale tá mi vždy išla najhoršie. Cvičné monitory mám z matiky na štvorku(aj to so šťastím). Proste, viem že tá matika je moje mínus, jo?


Neni to nijak extra dlhý článok, ale naozaj sa teraz necítim na zvyčajný rozpis. Ako správny retard hľadím do steny a nič nerobím-ako zvyčajne, ale aktuálne sa mi k tomu pridala bolesť v hrdle a smrkanie do vreckovky každé dve minúty(zatieňuje to výhľad na stenu).
A taktiež, ako správny zombie, klikám na videá na YouTube, a snažím sa nájsť humor vo veciach, ktoré som už videla. Ja viem, som veľmi akčná.
Bol to taký informačný denník, aby sa vedel môj aktuálny stav, a aby ste vedeli dôvod, akby už za týždeň alebo aj v sobotu nebol článok. Naozaj mi nie je práve naj, a uvidím či dám za tých pár dní dokopy pár článkov.

Bye bros

Well, screw it

9. března 2017 v 19:09 | Yo

Prvý týždeň po prázdninách. Očakávala by som, že moji spolužiaci sa cez prázdniny dostatočne vybehali a tak sa z nich vytratila aspoň štipka retardácie. Mýlila som sa na plnej čiare. S nimi je to ako s malým deckom. Nikdy neviete, čo bude chcieť robiť ďalej, a nezáleží na tom či je to nebezpečné, či nechutné.

Nemohla som na blogu byť, pretože nmá to ho za posledné dva dni navalili veľa. Včera ku mne prišli spolužiačky, pretože sme nali robiť projekt na chémiu. Úprimne, dosť ma zarazilo že im stačilo heslo k mojej wifi a prestali sa práci kompletne venovať. Projekt som teda urobila z veľkj časti sama. Pomohla mi ešte jedna, ktorá vytlačila informácie(boli sme dokopy 4). No, aspoň nejaká pomoc. Za to som rada.

Zostali u nás asi do šiestej večer. Aby toho nebolo málo, o deň na to(čiže dnes) sme mali prezentovať projekt, a nikto nič nevedel. K večeru ma začala bolieť hlava, takže na blog som fakt nemala čas ani silu-zaspala som ako dudok o deviatej v noci.


Dnes to mohlo dopadnúť horšie, ale aj lepšie. Triedna bola preč, takže sme dve hodiny mali zastupované. Matiku a biolu. Všetko by bolo v pohode, keby sa moji spolužiaci dovyvíjali z homo erectus do človeka modernej doby-inak povedané, mali toľko slušnosti aby nesrali každého okolo seba. Prepáčte za ten výraz, ale 9 rokov na tejto škole má už jasne dopad na moje nervy.

Chcem povedať, že chápem srandu. Ale viem, kedy to prekročí hranice. Cez biológiu došlo k veľa veciam-behanie po triede, vešanie sa na lavice, vykrikovanie, podaktorí mali záchvaty smiechu. Do jedného spolužiaka hádzali rožky. Učiteľka ktorá zastupovala, je nová na škole, čiže si stále robí ovraz ako to u nás vyzerá. Pani učiteľka, ak toto čítate a došlo vám že som asi vaša žiačka, verte mi, toto ešte nič nebolo. Raz zablokovali dvere lavicami a na týcj laviciach k tomu boli stoličky...buďte rada že ste sa dostali do triedy samotnej xD

Učiteľka hneď čo zazvonilo, odišla z triedy, ani nič nepovedala. Úprimne, nečudujem sa. Byť ňou, kľudne aj z okna skočím, len nech som preč.
A na telesnej nám to dala vyžrať. Cvičili sme, až sa mi trasú doteraz nohy(cestou domov som sa skoro strepala na schodoch). Tomu sa hovorí karma. Nemali sme byť sprostí, a dala by nám pokoj. Lenže niektorím to proste nevysvetlíš...

Úprimne, neviem či zajtra budem mať znova čas. Pravdepodobne áno, ale nikdy si nemôžem byť istá na 100%. Mám teraz samé doučovania(brace yourself Yo, monitor's coming). Naviac nám dávajú aj nejaké tie úlohy nazvyš, aby sme sa náhodou nenudili, kľudne aj 10 strán v pracáku(best teacher ever kids). Nebojte, žiadne pozastávko, iba upozornenie, že sa mi to všetko začína kopiť, a že možno bude článok naozaj len dvakrát do týždňa. Ale možno nie. To sa uvidí.


 
 

Reklama