No topic

Daj mi masku proti stresu

11. november 2017 at 23:11 | Caitlyn

No, nebolo by to v No topic, akby do nebolo random. Preto prepáčte, že sa v článku asi nevyznáte. Sorry za tak veľa nadávok, ale som dosť nasraná.

Poznáte ten pocit, keď proste len tak sedíte, a vnímate svoju anxiety? To poznám veľmi dobre. Prežívam to teraz. Sedím, sledujem vymývanie mozgov zvané Take me out, a ani neviem na čo myslieť skôr. Želala by som si plynovú masku, ktorá by ale nebola proti nejakému nebezpečnému plynu vo vzduchu, ale proti stresu. Prvé čo ma sere, je slovenčina. To je hlavný dôvod môjho stresu. Presnejšie mi spôsobuje stres skúšanie. Nie, nemôžem pred tabulou kecať sama, aj keď to viem. Moji spolužiaci mi musia dávať otázky. Ak na otázku odpoviem dobre, zapíšem si na tabulu I. Ak viem iba zpolky, zapíšem si /. A ak neviem, zapíšem -. Plus, ešte aj spolužiaci môžu kvôli mne dostať 5. Ak mi nedajú otázku do 10 sekúnd(učiteľ má v piči, či už všetky podtatné témy na pýtanie sa vyprchali) majú 5. Ak si nevedia sami odpovedať na otázku, majú 5 tiež. A áno, učiteľ si aj odpočítava čas sekúnd od 10 do 1. Pamätám si, ako bolo spolužiačke zle, skoro sa aj pogrcala na schodoch cestou do triedy. Povedala, že jej je zle. Ale hovno zlatko, je jedno aj kebyže máš ebolu, musíš sa spýtať otázku. Dostala 5 a ešte sa v triede aj rozplakala. Po hodine sloviny jej bolo tak zle, že išla za triednou a musela odísť domov. A presne o tomto hovorím. Takéto pičoviny spôsobujú stres. Asi je to inde normálne, ale ide mi o princíp. Ako, je okay rozplakať decko kvôli skurvenej známke?
Nie, tu moje nasranie a sťažnosti nekončia. Druhá spolužiačka, a spolužiak sa učili na slovenčinu ako sprostí. Keď sme ich skúšali, vedeli to aspoň na 2. Keď sme im ale začali dávať otázky keď už boli pred tabulou, stuhli a nevedeli zo seba dostať ani pol slova. Rovnako to mám ja. Kebyže to aj viem, nedostanete zo mňa nič. Ale rozdiel medzi mnou a tými dvoma spolužiakmi je, že ja keď sa naserem, začnem mať komentáre. Ja proste neviem byť ticho, keď viem, že to čo sa učíme, sú pičoviny. Sú to nepodstatné informácie, ktoré využijeme možno na maturite, ale tým to hasne. V praktickom živote je mi načo vedieť že čo je sylabický veršový systém? Na veľkú piču. Ten kto teraz hovorí 'je ti to na to, aby si to vedela' sa môže ísť zakopať medzi zemiaky.
Hej, ja mám fakt detinské problémy. Sorry za tento odstavec, ale potrebovala som to zo seba dostať.

Asi by som sa zbláznila, keby som nekreslila, a nemala okolo seba ok ľuďí. Všetok stres sa zo mňa filtruje preč, keď kreslím, a keď sa bavím s kamoškami. Ale začalo ma baviť nosenie tanierov. Hej, to sa teraz učíme. Ako nosiť dva taniere v jednej ruke. Je to celkom podobný pocit, ako keď napríklad kreslím. Proste nemyslím na blbosti, ale sústredím sa len na tú jednu činnosť. Nevravím, že mi to ide, ale je to celkom sranda :D No, bude to sranda, dokým mi jeden tanier nespadne.

Ani neviete, aký stres začínam mať zo strojopisu. Áno, učí ma to rovnaký učiteľ, čo ma učí slovinu. Tento týždeň som musela doniesť portfólio cvičení. Pardón teda, musela som priniesť vytlačené písmenká. A všetko bolo nedokonalé. Nebol dobre napísaný dátum(nebola medzera za bodkou), nebolo to nejak perfektne zarovnané...zvláštne, že nikto to nemal ok zarovnané. Ako lol, neznamená to, že nám nebolo povedané aby sme to nejak špeciálne zarovnali? Ja neviem. Aj tak mám 1, tak čo si sťažujem.

Je tu jedna vec, ktorá ma kúsok pobavila. Viete, učitelia nám aj na základnej tvrdili, že každému predmetu sa denne musíme venovať aspoň 2 hodiny. Takto-Domov sa vraciam okolo 14:00-16:00. Denne mám minimálne 6 hodín. Na 6 hodín na ďalší deň by som sa teda nestihla pripraviť. Možno by som stihla, keby som mala stroj času, ale ten nemám takže smola. Doučila by som sa teda okolo 1:00-2:00 v noci. A potom by zase mali kecy, že ak som unavená, mám chodiť skôr spať. Sorry ľuďia, ja sa proste musím smiať xD. Nabudúce ak nejaká učka povie, že každému predmetu by som sa mala venovať minimálne 2 hodiny, do očí jej poviem, že by som chodila spať v 2:00 ráno, a potom by si sťažovali, že prečo som unavená. Chcela by som vidieť ten ksicht, keď to poviem :D Som strašný zmrd :D

Btw, naša občianska výchova je skôr niečo ako obrovská konšpiračná teória. Učíme sa o šťastí. No joke. O šťastí. Že čo to je šťastie. Tá učka z toho seriózne aj skúša. Ja neviem či by sa to malo učiť všade, ale ak áno, školstvo už viac fucked up nemôže byť. Učili sme sa aj o slobode. Viete čo je sloboda? Keď máte prestávku a môžete zjesť aspoň keksík. Hej, nestíhame cez prestávky jesť. A ak sa pýtate, či vôbec idem na wc, tak nie. V celej škole je 5 dievčenských, a 5 chlapčenských wc, na viac ako 100 ľuďí. Čo vám poviem, takáto kvalitka sa nevidí každý deň. V mojom prípade teda hej, ale vo vašom dúfam nie.

Budúci týždeň víjdu Yandere sim chibis. Mala som čas, tak som dačo stvorila. Dačo čo sa zas nedá identifikovať.
Celý článok je jedna veľká spoveď. Sorry, že ste si museli čítať moje sťažnosti :D Tento týždeň tu uvidíte už zmienené Yandere sim chibis. Majte sa, a čaute.

3.11.2017?!

3. november 2017 at 18:20 | Caitlyn
Oh áno deti, som späť.


Ako som povedala, hneď po prázdninách idem písať články. Dostala som aj nápad na novú rubriku, ale viac o tom nižšie.
Ako ste strávili prázdniny/sviatok? Ja som ani nevedela aký je dátum. Iba som vedela, že som sa vyhla päť-hodinovke varenia, a dvoj-hodinovke sloviny. Ale aj tie dva zostávajúce pracovné dni, mi stačili aby som sa zas cítila grogy. Pretože mi do cesty prišla moja nová arch nemesis. Nmečina. Myslela som si, že nemôže existovať niečo, čo vo mne spôsobí viac nechuti než matika alebo telesná, ale mýlila som sa.
Viete, ja to mám s jazykmi divné. Hej, som schopná v nich byť aspoň na priemernej úrovni(taká ruština napríklad), alebo ich mať rada a rada sa ich učiť(taká anglina). Lenže to nejde tak, že si sadnem nad knihu, a čítam a čítam až dokým sa necítim akoby som bola sfetovaná. Tak to u mňa ani nejde. Práveže keď to robím, celý jazyk sa mi len viac dopletie. Mám jazyky rada, a trúfam si aj povedať, že by som na ne mala pamäť. Ale keď sa učím nový jazyk, mne dlho trvá kým pochopím aj najzákladnejšie veci. Pretože čím toho je, tým viac sa mi to navzájom pletie, a neviem ako sa z toho vymotať. Hlavne vtedy, keď je to ako reťazová reakcia-že bez tohto nevieš toto, atď. Tak nejak to teraz mám s nemčinou. Som schopná ju vedieť, ale doteraz ani nechápem čo sa deje, a sú to už 2-3 mesiace. Nechápem prečo mám problém sa po nemecky spýtať ako sa niekto volá, aj keď si to opakujeme skoro každú hodinu. Držte mi palce, ešte päť rokov zostáva :D
A zistila som, že možno nie som až tak blbá ohľadom matiky. Jedna nová 1, teraz k tomu pribudla 2. Tá učka má so mnou trpezlivosť(to by nemal hocikto), a nevysvetluje to tak, že pri tom hádže facepalmy. Takže, zatiaľ som spokojná :D
Ale bohužiaľ, nevyhla som sa dvojhoďke telesnej a dvojhoďke nemčiny. Na telesnej sme...ja ani neviem čo sme to do prdele hrali. Bolo to ako futbal, ale rukami. Ako...prečo? Prečo nie normálny futbal? Brány boli, tak v čom je problém? Možno sa nad tým až priveľmi zamýšlam. Nad primitívnou vecou.
A až teraz sa dostávam k novej rubrike. Viete, na rôzne veci mám určitý názor. Preto tu bude rubrika ktorá bude práve o veciach, ktoré sa mi zdajú niečím blbé. Rubriku nazvem "čo internet dal". Aj keď tam budú veci, ktoré boli vytvorené aj v reálnm svete. Ale aj tak je dnes väčšina vecí na nete, takže tak. Rubrika nie je o tom, aby som niekoho nasrala. Je o tom, aby som povedala, prečo tú danú vec nemám v láske. Aby som povedala čo si myslím. Ak si ľuďia tú danú vec užívajú či majú radi, to je okay. Ale každý má názor, a aj ja. Takže, prečo nie?

To by bolo na dnes všetko guys. Dúfam, že ste mali v pohode prázdniny, a že budete mať v pohode aj víkend.

TV will die in the dungeon

3. august 2017 at 18:08 | Yo
Checkujem si tak youtube, moju oázu inšpirácie, a zistím, že sa nič poriadne nedeje. Chápeme, Jake Paul podpálil bazén a susedia ho chcú dať na súd. Na cz/sk youtube sa deje drama medzi Datlom a Ikarom. Do tohto sa ani starať nechcem, pretože jeden robí blbosti a postuje svoje nahé fotky či čo, a druhý má na channeli detskú pornografiu. Dvaja dementi sa proste idú súdiť. Naozaj, teraz je nejak ticho, a ani v teleránku nič také nie je. Počkať, ja som zabudla. Je.

Rozoberal to tuším aj youtuber Zlý Zajo, a mne to príde ako fajn téma na rozobratie. Pre mňa teleráno už klesnúť ani viac nemôže. Teraz sa tu tak ozvú fanúšikovia telerána "o-oni chcú len zaujímavé reportáže! Je to ich práca t-ty kurva!". Naozaj? Niektorí z vás mohli vidieť reportáž s Barbie. A práve pre toto u mňa televízia klesá. V televízii sa ukazujú väčšie hlúposti než na samotnom youtube, a to je už čo povedať.

Nejde mi tu o hate. Od toho tu nie som. Som tu od toho, aby som povedala, čo sa mi nepáči a povedala aj dôvody. Nehateujem samotnú televíziu ani nikoho, hateujem čo televízia produkuje a ako sa ľuďia chovajú. Je to môj názor.

Deň kedy sme sa stali memes

8. july 2017 at 12:54 | Yo

Čaute ľuďia. Tu je najrádioaktívnejší troll blog.cz.

Včera večer, keď sa mi do ruky dostala prekliata satanistická vec-tablo 9. ročníka-som si spomenula na všetky veci, ktoré sa mi za 9 rokov v tejto opičiarni stali. Nanešťastie, táto prekliata vec, ktorej názov sa bojím vysloviť, mi spôsobila to, že sa mi v žalúdku zjavilo 10 rôznych nádorov. A tak teraz musím oddychovať, pretože pri každom pohybe sa mi zjaví ďalší nádor.
Ale teraz naozaj.
Keď som to satanistické tablo otvorila, ako prvá sa mi vyhodila na oči fotka mojej už ex triednej, a ja som mala chuť skočiť z okna. Chcem povedať, že dívať sa na tie fotky, mi spôsobuje bolesť akoby ma prešlo auto. Spolu s nimi mi prichádzajú do mysle spomienky, na ktoré by som najradšej zabudla. A týmto príhovorom chcem povedať, že toto ide byť článok o zhrnutí 9 rokov na základnej škole, a ja trochu pokyberšikanujem svojích ex spolužiakov.

Ale teraz už skutočne...nejde u hate z mojej strany. No, možno kúsok hateu v tom je. Ide tu o to povedať, čo sa stalo zle, a nejaké teórie ako mohli dané situácie dopadnúť radostnejšie. Ide tu iba o môj uhol pohľadu.


Prvý stupeň si nepamätám až tak dobre. Viem že to bol cringe ako hovado, ale to je asi všetko čo z toho teraz viem. Druhý stupeň bol...už nie taký cringe, skôr to bolo...k čomu sa to dá prirovnať...bolo to asi také, ako keď vám pri ksichte poletuje 30 múch a vy sa ich neviete zbaviť. Presne taký pocit. Možno je to len mojím vekom, a tým že v tomto rozhraní rokov 12-16 mi lezie na nervy všetko možné. Alebo je to tým, že som skutočne normálny človek, a serú ma cringe kidi ako moji ex spolužiaci. "Ale Yoyo, každý bol dakedy malý. Ty si akože nikdy nezrobila nejakú sprostosť?". Vďaka za opýtanie, a ak mám byť úprimná, pár blbostí som v živote porobila. Ale neboli to blbosti rozmerov Jupitera.
Chcem začať učiteľkami. Presnejšie tým, ako sme im zdrvili asi 30% sebavedomia každý deň. Viete, niektoré učky boli úplne v pohode. Alebo by aspoň boli v pohode, nebyť toľkej provokácie z našej strany. Jedna učiteľka sa kvôli nám aj rozplakala, a asi iba mne to bolo ľúto. Pretože ja nie som ten typ človeka, ktorý necíti nič, keď kvôli nemu je niekto iný smutný. Čo už, som citlivka.
Myslím si, že učiteľia by na nás mohli spomínať v dobrom. Niektorí. Ale uznajte, veľa vecí sa ani nemuselo stať. Napríklad učiteľ nemusel dostávať záchvaty hnevu z toho, ako z reproduktorov púšťali Ameno. Ide tu o 'vzájomný rešpekt'. Keby sme nerobili voloviny, nedávali by nám toľko bleskoviek, a nenadávali na nás v zborovni, a celkovo sme mali lepšie renomé. Zas treba povedať, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Niekto z nás sa mohol dostať do nemocnice, a nedostal....myslím.
Teraz chcem rozoberať 'vzťahy'. Nemôžem povedať, že každý tam bol kamarát s každým. Tak to ani nebýva. Ale zároveň nemôžem povedať, že sme sa tam rešpektovali. Mohli sme k sebe byť naozaj kusok ústretovejší, a netváriť sa že sme "super trieda". Viete, moji spolužiaci(niektorí) si skutočne mysleli, že sme fajn trieda. Oh boi, poďme toto tvrdenie vyvrátiť.
Super trieda. Ako by mala vyzerať? Podľa mňa by to mala byť trieda, kde sa ľuďia rešpektujú už len zo slušnosti, a nikto tam neni odstrčený. Bohužel, dačo také nejestvuje. Aspoň som sa s tým nestretla.
A my sme rozhode neboli super trieda. Ako som už spomínala, mohli sme byť ústretovejší, a nesprávať sa ako malé deti v škôlke. Aj ja som mohla byť. Lenže na zmenu treba viac než jedného človeka, nie len mňa.


Na druhú stranu, mám spomienky aj na pekné chvíle. Napríklad ako sme kukali Deadpoola s najprísnejšou učiteľkou v škole, a ona nám na konci povedala ponaučenie z daného filmu. I keď to žiadne ponaučenie tuším nemalo, nechali sme ju v tom že má. Nebudeme predsa nikomu kaziť radosť. Takže, i keď toto sa mi veľmi prieči povedať, každý má svoju dobrú stránku. Dokonca aj nevyvinutí ľudoopi. Len je škoda, že táto dobrá stránka sa prejavovala menej, než tá zlá. A toto je zároveň aj koniec článku. Len vás čaká ešte tento zvyšok odstavca.
Ak toto číta niekto, kto ešte chodí na základnú školu, mám jednu radu. Skúste sa v škole navzájom viac tolerovať, ak sa vám teda zdá, že morálka vašej triedy je na úrovni morálky v svorke divých psov. Taktiež skúste viac tolerovať učiteľky, a to aj keď vám pôjdu pekelne na nervy. Pretože, ony budú také, akí budete vy. A akby vám tieto moje kecy aj tak nepomohli, tak si v kalendári odratúvajte koľko času vám zostáva do konca základky, a pomedzi to si všímajte hlavne tie dobré veci čo vám škola dala.

See ya next time.

Určite ste si všimli, že v danom článku bolo oveľa viac irónie a sarkazmu než zvyčajne. Vyskúšala som si, aké by to bolo písať naozaj tak ako mi to vyhovuje, bez žiadnych takých 'zábran slušnosti'. Musím povedať, že keď moje články obsahujú obrovský objem sarkazmu, páči sa mi to oveľa väčšmi. Pretože takto aj viac využívam svoju chudobnú slovnú zásobu. Takže články už budú prevažne písané týmto rakovinotvorným štýlom. Ja len dúfam, že sa vám to páči, a že sa vám to číta o niečo lepšie. Ide mi totiž aj o to, aby som v každom vzbudila nejaké city, a aby ste sa pri čítaní len tak nedívali a necítili sa kompletne neutrálne. Mimochodom, ten song čo je hore, sa mi na tento článok hodil. Dokonale vystihuje to, ako je celý tento blog jedno veľké meme.

It's fake(?)

5. june 2017 at 20:24 | Yo
Všetko v článku je iba môj osobný názor.

Určite ste si všimli, že na československom YouTube teraz je hádka medzi Explom a Selassiem. Ale nechcem sa vyjadrovať práve o tom. Teda, nemať o tom článok. Chcem napísať o tomto detskom správaní, a o mojích vlastných skúsenostiach. Pretože som si prešla tým istým.
---
Najskôr, aby sa nepovedalo že niekomu nadržiavam, chcem povedať, že táto kauza medzi Expl0m a Selassiem mi príde zbytočná. Začalo sa to nejakou poznámkou na Expla na Twitchi, potom si posielali vzkazy v podobe insta stories, a teraz o sebe točia 'roasty'. Viem že v minulosti medzi sebou mali niečo, ale ako dospelí ľuďia by sa mali dohodnúť, a nie manipulovať svojích fanúšikov. 'Manipulovať' myslím v zmysle 'tvarovať ich názor'. Logicky sa prikloním bližšie k názoru toho, koho mám radšej, nie? Lenže Yoyo neni ovca, Yoyo má mozog.
Podľa mňa by sa takéto veci nemali riešiť cez net. Toto patrí do reálneho života. Mali by si to medzi sebou vydiskutovať. Ak už nie kvôli sebe, tak kvôli svojím fanúšikom. Pretože YT scéna sa začína deliť na dva tábory. Aneb TeamSelassie a TeamExpl0ited. Takto môžu rozdeliť aj kamarátov v škole. Jeden kamarát viac fandí Expl0vi, druhý Selassiemu, a začnú sa hádky. Najhoršie je, že týmto konfliktom sa dá predísť. Vydiskutovaním v súkromí. Nemusia byť hneď naj kamoši, ale mali by sa aspoň akceptovať a byť k sebe slušní. Takže, už len kvôli fanúšikom by bolo rozumné sa prestať hádať, povedať si prepáč, a vykašlať sa na celú hádku a na roasty. Urobiť za týmto hrubú čiaru a nechať to v minulosti by bolo najrozumnejšie.
Lenže som počula, že je to fake. Kebyže to je fake, tak je to ešte horšie. Teda, ja to budem brať ešte horšie. Pretože kvôli likeom a subs začínať fake hádku, ktorá rozdelí fanúšikov na dva tábory, mi pripadá úbohé, a ako podraz vlastných fanúšikov. Oni sa kvôli vám hádajú, nadávajú si do kuriev, a pritom je to fake? Ak áno, Expl0 aj Selassie majú IQ hojdacieho koníka, a myslím si, že si svojích odberateľov nezaslúžia. Viete, nemám rada lži. A fakeovanie hádky je v podstate lož. Klamať ľuďí, ktorým na vás záleží, vám príde ok? Pretože mne to príde ako obyč podraz a využívanie dôvery týchto ľuďí čo vás majú radi.
---


Ako som sa zmienila vyššie, mala som s týmto osobné skúsenosti. Teraz vidím svoje vtedajšie správanie ako detské, a najradšej by som to vrátila späť. Začnem od začiatku.
Mala som asi druhý blog. Ma scénu prišli nové blogerky. A nie so všetkými som si sadla. Ja a pár ďalších blogeriek sme sa spolu začali baviť, a vytvorili sa dve skupinky. Navzájom sme sa nerozprávali, ak nepočítam hádky. Hádali sme sa často, a to pre úplné blbosti. Napríklad to, keď niekde neuviedli zdroj grafiky odomňa atď. Takéto hádky mi teraz pripadajú fakt detské a zbytočné. Našťastie sme nedošli tak ďaleko, že sme na blog dávali screenshoty naších konverzácii. I keď aj toho sme boli schopní, ale našťastie sme to neurobili.
Teraz keď si na to spomínam, musím uznať, že podiel viny mám na tom všetkom aj ja. Nemusela som reagovať na určité veci tak ako som reagovala. Ale na druhú stranu, snažila som sa s každým hovoriť, a vysvetlovať medzi sebou nejasné skutočnosti. Bohužiaľ, bolo mi to na nič, celá tá snaha. Nikto ma nechcel počúvať. Ale nikto v tom nebol nevinne, to treba povedať. Všetci na tom mali podiel viny.

Ľuďia, teraz vám niečo poviem. Keď vás niekto nahnevá, nikdy mu to nezačnite oplácať. Iba pridáte olej do ohňa. Zhlboka sa nadýchnite, a premýšlajte nad tým, ako sa dá situácia vyriešiť s rozumom. Nenadávajte, a nereagujte prehnane. V kľude a s pokojom skúste navrhnúť riešenie. Pokiaľ to ale danému človeku čo je na vás zlý nebude stačiť, vykašlite sa na to. Skúsili ste sa rozumne dohodnúť, a nevyšlo vám to. Na to aby sa ľuďia navzájom chápali, treba snahu oboch strán. Ako sa hovorí, múdrejší ustúpi.

Ja viem že dneska to nebol nijak extra dlhý článok, ale mala som potrebu sa vyjadriť k takýmto 'hádkam'. Pretože sú to naozaj zbytočné veci. Asi si hovoríte 'ale veď ty máš len 15, ty o živote nevieš nič tak nepoučuj'. To je pravda, o živote asi nič neviem. Ale aj tak sa snažím neprikláňať sa v hádkach na žiadnu stranu, a rozmýšlať nad každým argumentom, a vytvoriť si vlastný názor. A k takémuto správaniu ma doviedli až vlastné skúsenosti a hádky. Niektoré veci jednoducho treba zažiť, aby sa dali pochopiť.

Yoyo

The cringiest kid on the internet returns with fire

31. may 2017 at 22:12 | Yo
Ani neviem ako začať článok. Už viem, pozitívnou správou. Zostáva už iba mesiac, a začínajú sa dva mesiace prázdnin. Kto sa teší? Asi každé decko.

Keďže 'no topic' je rubrika, ktorá je na random články, mám tu viacero témat na rozoberanie. Prvé téma je ako chcem tráviť prázdniny. Tak ako vždy. S chipsami na stole vedľa notebooku, zavesená na danom notebooku. Celé prázdniny. Mysleli ste že ja chodím von? To skôr uvidíte ufo na oblohe než mňa kráčať po ulici.
Neviem prečo nerada cestujem. Utrácanie na dovolenky mi vždy prišlo nelogické. Nechcem dávať peniaze na to, aby som mohla letieť do inej krajiny, a vidieť veci ktoré som videla 999999x na fotkách. Nie, netreba mi to vidieť naživo. Ja viem, je rozdiel medzi videním danej veci naživo a na fotke, ale mne sa to proste páči viac na fotke. Naviac, sama dovolenka ma vyšťaví a vystresuje, nie ukludní a zrelaxuje. Asi som sama čo to má takto blbo. Bohužiaľ, moji rodičia dovolenky milujú, a doma samú ma nenechajú. Život je nefér, treba si zvykať. Pri čítaní tohto odstavca vám muselo napadnúť niečo ako "ale veď smieš do tábora". Nie som decko, nechcem do tábora. Na tábore som bola každý rok od asi siedmych rokov, a naozaj mám dosť tiesnenia sa v jednej izbe s cudzími ľuďmi, a používanie sprchy a záchoda s cudzími ľuďmi. Hlavne milujem to, ako vždy oštia záchodovú dosku, alebo ma budia v noci. Keď sa nevyspím, som ešte otrávenejšia než normálne.


Neodbočím od prázdnin. Zostáva mesiac, a nastane chvíľa, kedy spálim všetky pracáky. Máme totižto v blízkosti domov ohnisko, tak idem páliť :D alebo ich dám ocovi ako papier na prikladanie do ohňa počas opekania. Aj tak to skončí v ohni.
Reál ale stále je, že zostáva mesiac. Z mesiaca odpočítam jeden týždeň kedy sa učiť nebudeme, plus mínus pár dní kedy ideme nacvičovať program atď. Už sme sa dohodli čo ideme robiť. "Dohodli". Len zrealizovať to bude ťažšie. Ja osobne nemienim podať nijak zvlášť obdivuhodný výkon či snahu. Ako vždy :D Tiež nastal problém, keď nám oznámili, že musíme dať učkám kvety na konci školského roka. Zhodli sme sa v jednom. Riaditeľke dať nič nechceme, pretože na nás bola vždy otrasná. Aj dnes, na jednu spolužiačku. Asi jej dáme kvet iba ak nás triedna donúti.

Čo sa týka školy, zistila som že ešte ideme robiť nejaké projekty. Z ruštiny. Oh nie nie, svoju aktovku s učebnicou ruštiny som už hodila do kúta izby, a fakt sa s tým už nemienim nadrapovať. Vždy som sa s ruštinou totižto strašne trápila. Musím sa nejak vyvliecť :D ako, čaká nás už iba 5 hodín ruštiny, ale aj to je na mňa priveľa. Sight...ten pocit, keď už si si myslel, že si jednou nohou von zo školy, ale zrazu ti dajú päsťačku do ksichtu a ty spadneš späť do budovy školy, naviac s monoklom a pošramoteným sebavedomím a zdrvenou sebaúctou. Život je krásny, čo vám poviem.

Napadlo mi, že by sa na blog hodil letný design. Lenže a)nechcem byť ten typ ktorý má dess
podľa ročného obdobia b)fakt nemám rada také tie žiarivé letné designy kde sú obrázky leta a pod. Pretože to by sa sem ani nehodilo. Fakt chceme na blog kde je satira, irónia a pesimizmus žiarivý, farebný layout? Nikoho som nepočula kričať áno. A naviac by sa mi to nepáčilo :D A stále mám u S jeden design, čo mi urobila už dávno, takže asi ju požiadam niekedy začiatkom júla/v strede júla aby mi ho nastavila. Tí čo si myslia, že je tmavý, majú pravdu. Tmavý ako moja duša :D Takže letný design vybavený. Mimochodom, aktivita počas prázdnin by mala byť vyššia. Ak teda nepôjdem na už zmienenú dovolenku, v tom prípade bude týždňový hiatus, ale to uvidíte sami.

Máme po desiatej. Ľuďia, dúfam že ste mali dnes fajn deň. Teraz dosť svieti slnko, je teplo, je fajn počasie. Tak, snáď si ho užívate. Majte zajtra pekný deň.

Le fin :D

Yoyo

14.5.2017

14. may 2017 at 14:20 | Yo
Tento článok nemá zmysel, je to niečo typu denník/odveci kecy/úvaha. Preto som vymyslela rubriku na takéto články. Randomné veci o ktorých sa chcem baviť, a ktoré sa mi do denníka nehodili.



V minulom článku som písala o prijímačkách. O tom vlastne asi teraz píše každý kto má 15 rokov. Každý vypisuje aj na insta a FB veci typu "zajtra prijmacky. Drste my palce(zde je vsadených 15 emojis)". Mimochodom, naozaj MILUJEM gramatiku lvl. prvák na základnej škole.

Samo sebou, že v triede(na prijímačkách) sme sa všetci iba tak usmievali ako dementní, a nikto nemal odvahu hovoriť. Polhodinu nám na prijímačkách učiteľka rozprávala, že takto to je vždy. Prvý deň sa všetci tvária zlato, ale potom keď sa kus oťukáme, začneme robiť zle. Robiť zle je ešte slabé slovo čoho je schopná moja aktuálna trieda. V 6. ročníku k nám prišli noví žiaci. Kompletne v pohode ľuďia, ale niečo sa stalo. Teraz sú z nich idioti. Robia hovadiny ako zvyšok triedy. Takže ja neverím, že títo dementi nespôsobia na stredných školách peklo. Našťastie, so mnou na školu idú tí normálnejší.

"Yoyo kam ideš na školu?"
"Akú školu si si vybrala?"
Ešte raz sa ma to niekto spýta, tak naozaj skočím z okna. Pýtali sa ma to aj susedia čo sa so mnou v živote nerozprávali. Kto sa ešte spýta? Voldemort? Myslím, že každý by si vedel odpovedať. Moje známky nie sú čisté jednotky, minulý polrok som prvý raz v živote dostala na vysvedčení 4-z matiky, a z niekoľkých predmetov trojky. Gympel teda môžme vyradiť zo zoznamu prípadných škôl. Na ten by ma aj tak v živote nedostali, sama by som tam nechcela :D V tomto meste máte dosť škôl. Je tu aj obchodná. A ďalej už ani neviem čo všetko tu je. Proste, veľa škôl. Lenže ja nejdem ani na jednu doteraz spomenutú.


Uvažovala som aj nad umeleckou, ale nemá to budúcnosť. Z každej umeleckej školy, z celého slovenska, víjdu stovky žiakov. A kde sa uplatníte, pri takom počte ľuďí? Neviem o veľa príležitostiach pre umelcov. Ale zas, to som ja, možno iba prehliadam takéto práce, a šikovní ľuďia si všímajú. Veci ako instagram, YouTube sú fajn kickstarter kariéry, ale na to by som rozhodne nespoliehala. To čo je in dnes, už zajtra in nemusí byť. Chce to nozajstného sponzora, kopu opletačiek, a talent aby sa niekto uplatnil ako "artist". A uznajte, že Slovensko moc na umenie neni. Jednodnoducho, tento štát na úrovni iných štátov EU asi ani nikdy nebude. Hlavne nie v oblasti kultúry. Preto je ťažké preraziť hlavne tu.
Môj názor je, že také veci ako umelecká, a takéto talentové školy...že asi iba pár naozaj talentovaných žiakov sa vďaka tomu uplatní. Poznám jednu maminu kamarátku, čo vyštudovala umeleckú. A teraz toho ľutuje, pretože si nevie nájsť prácu. Takže narýchlo išla študovať zdravotnú. Aby vedela vyžiť. Táto kamarátka povedala, že keby mohla, vtedy si nevyberie umeleckú ale zdravotnú školu. Takže "umenie"(ja tie svoje blbosti ani nemôžem nazývať umením) si nechávam iba ako koníček. Neviem či moje uvažovanie bolo správne, ale snažila som sa uvažovať tak, aby som sa vedela uplatniť vo viacerích pozíciách, nie len iba ako animátor, alebo iba grafik. Týmto ale nechcem znižovať sebavedomie tým čo sa rozholi pre talentové školy. Takto som uvažovala ja, a pravdu mať nemusím.


Preto moje rozhodnutie padlo na hotelku. Mne osobne sa to zdalo ako dobrá voľba. Dobrá aspoň pre mňa. Ešte aj odbor na ktorý sa hlásim sa volá hotelová akadémia. Budem tam 5 rokov, a čím vyšší ročník budem, tak tým častejšia bude prax. Neverili by ste mi, ako veľmi sa teším na prax. Nemám rada sedenie v lavici, a nerada sa učím. Jop, som flákač, ale ja si to aspoň viem priznať :D a práve pre toto sa teším na prax. Síce som dosť introvertná, ale ak musím, viem to akoby "preštelovať" a viem byť úplne extrovertná. V jednej knihe sa o tomto písalo, že v určitej situácii sa introvert vie správať ako extrovert a naopak. A ja sa takto viem správať, ak mám pred sebou cudzích ľuďí. Všimla som si, že na ľuďí, s ktorými trávim nejaký nútený čas, a pritom sú mi cudzí(spolužiaci :D) som hnusná, ale na úplne cudzieho človeka sa snažím byť prirodzene milá. Inak, definícia yandere človeka je že navonok je milý, ale vo vnútri je chladný a zlý. Koho mi to pripomína...:D

Ale to som odbočila od témy. Celkovo som rada kam som sa prihlásila, a kam ma následne zobrali. Bola som v prvej polovici tých lepších žiakov, to ma asi potešilo najviac :D Už iba prežiť zápis, a posledné dva mesiace v opičiarni. Asi to idú byť dva najhoršie mesiace v živote, pretože iba teraz sa začína zábavka.
Koncoročné testy
Vymyslieť program na koniec školského roka
Následné nacvičovanie tohto programu
Urobiť video kde bude zhrnutých 9 rokov na škole
Musím povedať, že nemám rada nacvičovanie proramov a predstavení. Ja nemám rada strašne veľa vecí :D Pokúsim sa z tejto blbosti vykrútiť(som skvelým príkladom mladším deťom,ja viem), lebo na tomto sa nechcem zúčastniť. Nemám to tu rada, rada som to tu nikdy nemala, a ani ľuďí tu nemám rada. Tak im nebudem ešte robiť nejaké predstavenie, the fuck. A akby som už niečo robiť musela, zabudnite že sa budem snažiť na 100%

/hello my new profile picture :D/

A kedže toto je random článok, prečo sem nedať aktuálnu správu o mojom zdraví? Tí čo si myslia že som zas chorá a že sa ulievam zo školy, si myslia správne. Pamätáte si na článok, kde som písala ýže som dva týždne doma? Zápal priedušiek sa mi vrátil. To iba ja mám také šťastie takú smolu. Doma by som mala byť do utorka. To znamená...že zmeškám ruštinu :3

Znova sm z toho urobila dlhý článok. Už ani nemá zmysel sa za to ospravedlňovať :D Ak chcete, jednoducho si článok hoďťe do google translate a dajte si to ako posluch :D
 
 

Advertisement















Ďakujem za každú návštevu! ♥