Diary 22. 10. - 31. 10. 2018 (p. 1)

31. october 2018 at 13:01 | Mandy |  Diary

Tak sa zdá, že som späť. Rovno Vám aj želám šťastné dušičky/halloween. Asi môžem prejsť na denník, keď som ho sľúbila... o osvienčime príde druhá časť denníka, aj s fotkami čo som pofotila ja a moji spolužiaci. Je to vec, ktorá si podľa mňa zaslúži vlastný článok.

Minulý týždeň som to mala dosť náročné. Pokúsim sa to spísať, aby to dávalo zmysel. Okolo 15. 10. som bola u zubárky, a vŕtala mi dva kazy. Dala mi aj anestézu, aj keď tá bola bolestivejšia ako samotné vŕtanie...
O týždeň nato sa mi plno prejavila bolesť, práve počas tých dvoch dní, keď som išla do osvienčimu a bola na prezentácii projektu. Zuby ma bolia doteraz, mám podozrenie, že sa mi dačo pokazilo s plombou, tak sa chystám ísť k zubárke znova. Ale určite už nechcem anestézu - ďasno sa mi z toho nedostalo doteraz...

Teraz niečo o tom projekte...


So spolužiačkou sme sa ponúkli, že urobíme prezentáciu o Štefánikovi. Náš slovenčinár nám dal aj odkaz na 6. dielny dokument o ňom, z ktorého sme mali čerpať info. Ja som spoznámkovala 3. časti, spolužiačka ďalšie 3, a hodila to do prezentácie. To by znelo ako easy robota, ale na hotelke je vždy v dačom háčik...
Naša tretia spolužiačka to mala odprezentovať pred celou školou, ale ochorela, a tak učiteľ určil moju druhú spolužiačku, nech to prezentuje. Citujem jeho správu: "Life is life, tro lo lo lo lol". Nie aby ju podržal, on napíše toto xD Ale ona sa to dozvedela fakt že 3 hodiny pred prezentovaním. Life is life. Odprezentovala to ale dobre, síce mohla čítať, ale vybrala si, že bude vedieť naspamäť asi 3 strany textu. Je to dosť obdivuhodné, lebo aj ja som v strese pred veľa ľuďmi, a neviem či by som sa za 3 hodiny dokázala odslova doslova toto naučiť. Takže piatok bol úspech.

Teraz prejdem k tomu víkendu birmovancov.


Ako som si aj myslela, ten "víkend" mi pomohol ujasniť si myšlienky. "Víkend", pretože som odišla v sobotu, aj keď sme tam mali byť do nedele rána. Proste som chcela domov... to ešte vysvetlím.
90% ľudí sa ani neukázalo. Malo nás byť fakt veľa, a bolo nás 15. Nie žeby som ja bola lepšia ako oni, keď som sa rozhodla odísť skôr, tak to nejdem komentovať.
Ako vždy, bolo tu nútené zoznamovanie sa. Skôr k tomu došlo tak okolo 21:00, lebo dovtedy sme sa hrali hry a tak. A nie, wifi tam nebola. To je asi každému jasné :D Celkovo ten piatok nebol zlý. Ako pravý hotelák som mala na starosť umývanie riadu po večeri. Mali sme aj nejakú hodinu voľna, cez ktorú som ale skôr driemala, nemala som chuť nič robiť. Bolo to dosť chill, úplne sa odpútať od pozemských potrieb a problémov.

Dali sme sa do malých skupiniek, a mali rozprávať o našich najbližších, a ako ovplyvnili náš život. Asi jediná som odmietla o tom rozprávať. Strašnhe ťažko sa mi o tom proste baví. Takéto veci hovorím iba tým, ktorým to povedať naozaj chcem, nie len tak skupine ľudí. Druhý topík o ktorom sme sa začali baviť, bola viera. Konečne. Lebo som tam prišla práve pre duchovnú obnovu. Nikdy som to tu nezmienila, vedia o tom iba 2 moje kamarátky, ale na duchovnýu svet som veľmi háklivá, a to už odmala. Neviem, či je správne to tu rozoberať do detailov, ale smiem povedať, že som videla veci, ktoré nevidelo veľa ľudí. A poznačilo ma to.

Ale môžem povedať, že už mám birmovné meno vybraté na 100%. Neviem, či ste počuli o sv. Angele. Najskôr ma zaujalo iba meno, neskôr aj jej životný príbeh, tak som si vybrala toto meno. Hádam, že teraz ma smiete volať už aj Angela xD Alebo po birmovke. Btw, toto meno sa páči asi iba mne. Čo už.

Na druhý deň sme už konečne začali viac diskutovať o viere. To je niečo, čo ma naozaj baví rozoberať, a dosť ma to napĺňa. Je zaujímavé počúvať, čo dokáže s ľuďmi viera porobiť. Nemyslite si, že ja som bola vždy veriaca - síce som k tomu bola vedená, ale po prvom svätom prijímaní ma to prešlo. Naopak ma to chytilo od minulého roka, a začalo meniť môj pohľad na svet.
V sobotu na obed som odišla. Prečo? Ako to zhrniem do slov... necítim z toho to, čo cítim, keď sa o viere dozvedám sama. Som vo veľa veciach samouk, pustovník, a toto nebude výnimka. Nemám ani rada veci ako detské hry, ako na tábore, chcela by som aby to bolo naozaj viac o zamýšľaní sa... teda o tomto sa chcem dozvedať buď sama, alebo s niekým, koho si sama vyberiem. Nemám nič proti ľuďom, čo tam boli - boli fajn - ale s veľa z nich by som si vzťah nevytvárala. Teda nemám dôvod pred nimi veľmi rozprávať. Nie je to ten spôsob spoznávania viery, aký mi vyhovuje...
A tak sa skončil tento "víkend". Som rada, že som doma.


Tieto prázdniny... začali katastrofálne xD V pondelok prax, to mi vždy pokazí náladu. Nič nie je lepšie, ako zdrbanie hneď z rána od majsterky. Ale podarilo sa nám prežiť. Potom som išla so spolužiakom nakupovať, aj keď som zozačiatku nechcela. Mali sme totižto ešte na domácu vypracovať oficiálny a neoficiálny list na anglinu, a poslať to učke na e-mail. Tu sa vyskytlo tak veľa háčikov. Najskôr som nevedela, ako napísať oficiálny, lebo som nechápala, čo po mne učka vlastne chce. Asi 2 hodiny sme si o tom písali v skupine, a nakoniec sme to asi všetci poslali, tak v pohode. Môžem si už dovoliť oddychovať.
Čo mám v pláne? Asi nič. Idem si pozrieť nové CD-čka, čo sa mi podarilo zohnať, a to budú celé moje prázdniny.

Užite si sviatky!
Angela Mandy
 


Comments

1 Sayami Sayami | Email | Web | 3. november 2018 at 17:40 | React

No, máš to pestré, ale v tomto období asi každý, kto chodí do školy. Birmovné meno je zaujímavé, celkom netradičné. Ja som sa s takým ešte nestretla, tak aspoň vynikneš. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama

Article archive