Deň kedy sme sa stali memes

8. july 2017 at 12:54 | Yo |  No topic

Čaute ľuďia. Tu je najrádioaktívnejší troll blog.cz.

Včera večer, keď sa mi do ruky dostala prekliata satanistická vec-tablo 9. ročníka-som si spomenula na všetky veci, ktoré sa mi za 9 rokov v tejto opičiarni stali. Nanešťastie, táto prekliata vec, ktorej názov sa bojím vysloviť, mi spôsobila to, že sa mi v žalúdku zjavilo 10 rôznych nádorov. A tak teraz musím oddychovať, pretože pri každom pohybe sa mi zjaví ďalší nádor.
Ale teraz naozaj.
Keď som to satanistické tablo otvorila, ako prvá sa mi vyhodila na oči fotka mojej už ex triednej, a ja som mala chuť skočiť z okna. Chcem povedať, že dívať sa na tie fotky, mi spôsobuje bolesť akoby ma prešlo auto. Spolu s nimi mi prichádzajú do mysle spomienky, na ktoré by som najradšej zabudla. A týmto príhovorom chcem povedať, že toto ide byť článok o zhrnutí 9 rokov na základnej škole, a ja trochu pokyberšikanujem svojích ex spolužiakov.

Ale teraz už skutočne...nejde u hate z mojej strany. No, možno kúsok hateu v tom je. Ide tu o to povedať, čo sa stalo zle, a nejaké teórie ako mohli dané situácie dopadnúť radostnejšie. Ide tu iba o môj uhol pohľadu.


Prvý stupeň si nepamätám až tak dobre. Viem že to bol cringe ako hovado, ale to je asi všetko čo z toho teraz viem. Druhý stupeň bol...už nie taký cringe, skôr to bolo...k čomu sa to dá prirovnať...bolo to asi také, ako keď vám pri ksichte poletuje 30 múch a vy sa ich neviete zbaviť. Presne taký pocit. Možno je to len mojím vekom, a tým že v tomto rozhraní rokov 12-16 mi lezie na nervy všetko možné. Alebo je to tým, že som skutočne normálny človek, a serú ma cringe kidi ako moji ex spolužiaci. "Ale Yoyo, každý bol dakedy malý. Ty si akože nikdy nezrobila nejakú sprostosť?". Vďaka za opýtanie, a ak mám byť úprimná, pár blbostí som v živote porobila. Ale neboli to blbosti rozmerov Jupitera.
Chcem začať učiteľkami. Presnejšie tým, ako sme im zdrvili asi 30% sebavedomia každý deň. Viete, niektoré učky boli úplne v pohode. Alebo by aspoň boli v pohode, nebyť toľkej provokácie z našej strany. Jedna učiteľka sa kvôli nám aj rozplakala, a asi iba mne to bolo ľúto. Pretože ja nie som ten typ človeka, ktorý necíti nič, keď kvôli nemu je niekto iný smutný. Čo už, som citlivka.
Myslím si, že učiteľia by na nás mohli spomínať v dobrom. Niektorí. Ale uznajte, veľa vecí sa ani nemuselo stať. Napríklad učiteľ nemusel dostávať záchvaty hnevu z toho, ako z reproduktorov púšťali Ameno. Ide tu o 'vzájomný rešpekt'. Keby sme nerobili voloviny, nedávali by nám toľko bleskoviek, a nenadávali na nás v zborovni, a celkovo sme mali lepšie renomé. Zas treba povedať, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Niekto z nás sa mohol dostať do nemocnice, a nedostal....myslím.
Teraz chcem rozoberať 'vzťahy'. Nemôžem povedať, že každý tam bol kamarát s každým. Tak to ani nebýva. Ale zároveň nemôžem povedať, že sme sa tam rešpektovali. Mohli sme k sebe byť naozaj kusok ústretovejší, a netváriť sa že sme "super trieda". Viete, moji spolužiaci(niektorí) si skutočne mysleli, že sme fajn trieda. Oh boi, poďme toto tvrdenie vyvrátiť.
Super trieda. Ako by mala vyzerať? Podľa mňa by to mala byť trieda, kde sa ľuďia rešpektujú už len zo slušnosti, a nikto tam neni odstrčený. Bohužel, dačo také nejestvuje. Aspoň som sa s tým nestretla.
A my sme rozhode neboli super trieda. Ako som už spomínala, mohli sme byť ústretovejší, a nesprávať sa ako malé deti v škôlke. Aj ja som mohla byť. Lenže na zmenu treba viac než jedného človeka, nie len mňa.


Na druhú stranu, mám spomienky aj na pekné chvíle. Napríklad ako sme kukali Deadpoola s najprísnejšou učiteľkou v škole, a ona nám na konci povedala ponaučenie z daného filmu. I keď to žiadne ponaučenie tuším nemalo, nechali sme ju v tom že má. Nebudeme predsa nikomu kaziť radosť. Takže, i keď toto sa mi veľmi prieči povedať, každý má svoju dobrú stránku. Dokonca aj nevyvinutí ľudoopi. Len je škoda, že táto dobrá stránka sa prejavovala menej, než tá zlá. A toto je zároveň aj koniec článku. Len vás čaká ešte tento zvyšok odstavca.
Ak toto číta niekto, kto ešte chodí na základnú školu, mám jednu radu. Skúste sa v škole navzájom viac tolerovať, ak sa vám teda zdá, že morálka vašej triedy je na úrovni morálky v svorke divých psov. Taktiež skúste viac tolerovať učiteľky, a to aj keď vám pôjdu pekelne na nervy. Pretože, ony budú také, akí budete vy. A akby vám tieto moje kecy aj tak nepomohli, tak si v kalendári odratúvajte koľko času vám zostáva do konca základky, a pomedzi to si všímajte hlavne tie dobré veci čo vám škola dala.

See ya next time.

Určite ste si všimli, že v danom článku bolo oveľa viac irónie a sarkazmu než zvyčajne. Vyskúšala som si, aké by to bolo písať naozaj tak ako mi to vyhovuje, bez žiadnych takých 'zábran slušnosti'. Musím povedať, že keď moje články obsahujú obrovský objem sarkazmu, páči sa mi to oveľa väčšmi. Pretože takto aj viac využívam svoju chudobnú slovnú zásobu. Takže články už budú prevažne písané týmto rakovinotvorným štýlom. Ja len dúfam, že sa vám to páči, a že sa vám to číta o niečo lepšie. Ide mi totiž aj o to, aby som v každom vzbudila nejaké city, a aby ste sa pri čítaní len tak nedívali a necítili sa kompletne neutrálne. Mimochodom, ten song čo je hore, sa mi na tento článok hodil. Dokonale vystihuje to, ako je celý tento blog jedno veľké meme.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Cilka Cilka | 9. july 2017 at 18:55 | React

Meh, ako správny pesimista poviem, že sa modli, aby nebolo na strednej ešte horšie. Ale asi som ti to už viac krát písala.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement