July 2017

Obľúbené meme je späť

31. july 2017 at 13:57 | Yo
Takže ako to ide Jake Pauleri? Správne si myslíte, som späť. Neboli to tri dni, ako som si myslela. Všetko vám vysvetlím, len čítajte ďalej.

V mojom minulom miničlánku, som hovorila ako idem preč. Presnejšie, na nejakú priehradu. Ako každý rok. Tentoraz sme ale išli k jazeru, pri ktorom by sa v pohode ubytoval Shrek.
Na blogu som sa ale neozvala po pár dňoch, a niektorí už začínali oslavovať, že možno ma prešiel vodný bicykel a ja som skončila v kóme. Kiddos, musím vás sklamať. Stále som tu, prechladnutá, s bolesťou hrdla a hlavy a uší, ale som tu. Asi mám naozaj slabú imunitu keď mi tak často niečo je.


Ale online som bola každý deň. Ako správny, závislý puberťák. Určité hodiny som zapla svoj tablet z roku 2012, sestrin mobil, a pripájala sa jej na dáta. Nebojte, o veľa money neprišla, keďže už od kúpy to má divne. Za hodiny zapnutých dát jej strhávajú pár centov. Ale toto nechcem riešiť, predsa len, darovanému youtuberovi sa na kameru nehľadí.
Práve predminulý týždeň boli v danej lokácii kam sme išli horúčavy jak hovado. Vtedy sa nám nedalo ísť, a tak sme prišli práve cez týždeň, kedy bola cez určité hodiny dňa búrka. Bolo aj teplo, ale dosť nepríjemne fúkal vietor, a ten takto prefackoval slnko ktoré sa radšej skoro vždycky schovalo za oblaky. Btw, som sama kto neznáša sprchovanie sa vo verejných sprchách? Je mi jedno že "sme tam všetky ženy" ako hovorí moja drahá maminka.

V...piatok to bolo? Bože, čakajte ľuďia, idem checknúť kalendár.
*checking*
Okay, som tu. A nie nebolo to v piatok, bolo to vo švrtok kedy som sa dozvedela, že asi každý až na deti by najradšej v búrkach zostal až do začiatku nasledovného týždňa, čož je dnes. Vtedy som nasadila mimiku tváre akoby som práve videla scenáriu ako sa šálok prevrháva, a tekutina v tom mi dopadá na čisto nový notebook.


Ak mám povedať svoj názor, tak to s dlhším pobytom by nebolo dobré rozhodnutie. Hlavne čo sa týka menších detí tam. Jop, na dva, tri dni ich kúpanie v bazéne baví, ale čoskoro sa tam začali nudiť rovnako ako ja. Videla som ich ako len tak sedia, keď sa práve neboli člapať v bazéne či v zelenej vode jazera. Predsa len, bazén nie je more, neni tam piesok ani nič čo by mohlo kiddov baviť o niečo dlhšie. Rodičia sa im venovať nebudú, lebo šňupú kakoaín alebo pijú pivo v jednej z desiatich krčiem v campe.


No ale deti, som tu skôr. Prečo? Pretože moja sestra dostala v piatok teploty, a ja som práve po dovolenke dostala zápal hrdla ktorý cítim až v ušiach. Sestra má už ale po teplote. Asi je to trest za to, ako som ju v bazéne naschval provokovala. Karma dobehne každého.
Alebo to nebola karma. Možno to bolo tým, ako som mrzla v noci, a poriadne ani nespala. Tiež to môže byť tým, ako som mokrá behala vonku, keď fučal taký vietor až som myslela že ku mne ide tornádo. A naviac som spálená. Koža sa mi lúpe jak taký pomaranč.
Na druhú stranu, každý deň som sa prežrala pizzou alebo palacinkami v reštaurácii, a keď si odmyslím ako mi bolo chladno, tak ani voda nebola tak zlá. Skákala som do nafukovacieho kolesa hlavičku a následne sa mi tam zasekol zadok.
Myslím si, že budúci rok už ani nikam nepôjdem. A myslím si, že budúce prázdniny ma rodičia už ani nikam nevezmú. Teda, bolo by ideálne, keby nezobrali. Možno sa mi tento sen raz splní. Treba veriť.

No kiddi, to by bolo na dnes všetko. Idem si užívať teplú vodu a bezproblémovú wifinu.


Oh halp. . .(16 rokov canceru)

20. july 2017 at 18:16 | Yo |  Admin
Toto je iba informačka, akby sa niečo akútne stalo. Chcem povedať to, že v pondelok odchádzam so svojou rodinou na dovolenku na asi 3-4 dni, možno aj viac.

A tiež chcem povedať, že v pondelok mám narodeniny. A nie, nechcem robiť žiadne špeciály. Pretože sa to netýka blogu, ale mňa osobne, takže žiadne bleskovky a súťaže tu ani nečakajte. To by bolo asi všetko čo som vám chcela oznámiť pred tým než odídem. A nie deti, pravdepodobne počas týchto dní nečakajte asi ani článok. Alebo áno? :D

See ya next time septiceyes



Chibi apocalypse

19. july 2017 at 19:22 | Yo |  Drawings
Yo guyz, ima back. Už z nadpisu ste pochopili o čo ide, tak načo mám tento predhovor.

Keďže sú tie prázdniny, ako správny sociopat som doma a oxidujem tu. Občas sa mi ale zachce niečo urobiť-poväčšinou sa mi zachce práve kresliť. Všetci vieme čo je chibi, nie? Japonský art štýl. A ja práve týmto štýlom kreslím. Za posledné týždne som ich nakreslila dosť, tak prečo ich nevydať? Odhliadnime na chvíľu od toho, že moje kresby každému spôsobujú migrénu, a pustime sa do toho.

Upozornenie: jediný pohľad na obrázky nižšie vám sposobí to že budete chcieť vypiť pohár bielidla.

Je mi ľúto, že to musí byť také veľké, takže sa pohľadu na to nevyhnete. Lenže mám stále daný problém s upravovaním veľkosti obrázkov, a fakt som rada že som našla 'dobrú' veľkosť.
Každému došlo že je to Chara. Hey, nevšímajte si to na boku. Kedysi tam bolo napísané 'wheres my knife asshole?' ale neskôr som to zgumovala. Ja mám jedno šťastie že moji rodičia nevedia anglicky :D


Na túto vec som si minula jednu celú čiernu ceruzku. Shit...
Neviem či vôbec mám čo k zvyšním chibis povedať guys. Vidíte to sami. Jediné čo ma tak sere na tom, je to že neviem vymýšlať dobré pózy. Napríklad chcem nakresliť ako postava beží, ale nejak neviem ako. Alebo skôr neviem príjsť na zaujímavejšie pózy než napr. sedenie, státie a tak. A teraz budú kecy "a-ale Yoyo, veď ty si to smieš vygoogliť, ty skurvený idiot". Práveže mne celé toto googlenie nepomáha, ešte viac som z toho debil. Proste, buď sa mi daná póza nehodí na charakter, alebo sa mi v strede kreslenia prestane chcieť nad tým nadrapovať. "A-ale Yoyo, keby si používala čiary ako každý iný-" držte už všetci s týmto piču. Také to že si načrtnem guličku, že to bude gebula, tak to ma ešte viac vyrageuje. Ja patrím k tomu 1% ktorí vedia kresliť bez pomocních čiar. Great.
By the way, tieto nasledujúce dva charaktery sú z hry girlsxbattle, už som ju spomínala. A posledná kresba je portrét mojej waifu.



(stále ste si nezvykli na to že je Chara moje duchovné zviera? :D)

To by bolo všetko guys. See ya next time.


(Len by ma zaujímalo koľkí naozaj vypili kvôli mne ten pohár bielidla)

Deň kedy sme sa stali memes

8. july 2017 at 12:54 | Yo |  No topic

Čaute ľuďia. Tu je najrádioaktívnejší troll blog.cz.

Včera večer, keď sa mi do ruky dostala prekliata satanistická vec-tablo 9. ročníka-som si spomenula na všetky veci, ktoré sa mi za 9 rokov v tejto opičiarni stali. Nanešťastie, táto prekliata vec, ktorej názov sa bojím vysloviť, mi spôsobila to, že sa mi v žalúdku zjavilo 10 rôznych nádorov. A tak teraz musím oddychovať, pretože pri každom pohybe sa mi zjaví ďalší nádor.
Ale teraz naozaj.
Keď som to satanistické tablo otvorila, ako prvá sa mi vyhodila na oči fotka mojej už ex triednej, a ja som mala chuť skočiť z okna. Chcem povedať, že dívať sa na tie fotky, mi spôsobuje bolesť akoby ma prešlo auto. Spolu s nimi mi prichádzajú do mysle spomienky, na ktoré by som najradšej zabudla. A týmto príhovorom chcem povedať, že toto ide byť článok o zhrnutí 9 rokov na základnej škole, a ja trochu pokyberšikanujem svojích ex spolužiakov.

Ale teraz už skutočne...nejde u hate z mojej strany. No, možno kúsok hateu v tom je. Ide tu o to povedať, čo sa stalo zle, a nejaké teórie ako mohli dané situácie dopadnúť radostnejšie. Ide tu iba o môj uhol pohľadu.


Prvý stupeň si nepamätám až tak dobre. Viem že to bol cringe ako hovado, ale to je asi všetko čo z toho teraz viem. Druhý stupeň bol...už nie taký cringe, skôr to bolo...k čomu sa to dá prirovnať...bolo to asi také, ako keď vám pri ksichte poletuje 30 múch a vy sa ich neviete zbaviť. Presne taký pocit. Možno je to len mojím vekom, a tým že v tomto rozhraní rokov 12-16 mi lezie na nervy všetko možné. Alebo je to tým, že som skutočne normálny človek, a serú ma cringe kidi ako moji ex spolužiaci. "Ale Yoyo, každý bol dakedy malý. Ty si akože nikdy nezrobila nejakú sprostosť?". Vďaka za opýtanie, a ak mám byť úprimná, pár blbostí som v živote porobila. Ale neboli to blbosti rozmerov Jupitera.
Chcem začať učiteľkami. Presnejšie tým, ako sme im zdrvili asi 30% sebavedomia každý deň. Viete, niektoré učky boli úplne v pohode. Alebo by aspoň boli v pohode, nebyť toľkej provokácie z našej strany. Jedna učiteľka sa kvôli nám aj rozplakala, a asi iba mne to bolo ľúto. Pretože ja nie som ten typ človeka, ktorý necíti nič, keď kvôli nemu je niekto iný smutný. Čo už, som citlivka.
Myslím si, že učiteľia by na nás mohli spomínať v dobrom. Niektorí. Ale uznajte, veľa vecí sa ani nemuselo stať. Napríklad učiteľ nemusel dostávať záchvaty hnevu z toho, ako z reproduktorov púšťali Ameno. Ide tu o 'vzájomný rešpekt'. Keby sme nerobili voloviny, nedávali by nám toľko bleskoviek, a nenadávali na nás v zborovni, a celkovo sme mali lepšie renomé. Zas treba povedať, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Niekto z nás sa mohol dostať do nemocnice, a nedostal....myslím.
Teraz chcem rozoberať 'vzťahy'. Nemôžem povedať, že každý tam bol kamarát s každým. Tak to ani nebýva. Ale zároveň nemôžem povedať, že sme sa tam rešpektovali. Mohli sme k sebe byť naozaj kusok ústretovejší, a netváriť sa že sme "super trieda". Viete, moji spolužiaci(niektorí) si skutočne mysleli, že sme fajn trieda. Oh boi, poďme toto tvrdenie vyvrátiť.
Super trieda. Ako by mala vyzerať? Podľa mňa by to mala byť trieda, kde sa ľuďia rešpektujú už len zo slušnosti, a nikto tam neni odstrčený. Bohužel, dačo také nejestvuje. Aspoň som sa s tým nestretla.
A my sme rozhode neboli super trieda. Ako som už spomínala, mohli sme byť ústretovejší, a nesprávať sa ako malé deti v škôlke. Aj ja som mohla byť. Lenže na zmenu treba viac než jedného človeka, nie len mňa.


Na druhú stranu, mám spomienky aj na pekné chvíle. Napríklad ako sme kukali Deadpoola s najprísnejšou učiteľkou v škole, a ona nám na konci povedala ponaučenie z daného filmu. I keď to žiadne ponaučenie tuším nemalo, nechali sme ju v tom že má. Nebudeme predsa nikomu kaziť radosť. Takže, i keď toto sa mi veľmi prieči povedať, každý má svoju dobrú stránku. Dokonca aj nevyvinutí ľudoopi. Len je škoda, že táto dobrá stránka sa prejavovala menej, než tá zlá. A toto je zároveň aj koniec článku. Len vás čaká ešte tento zvyšok odstavca.
Ak toto číta niekto, kto ešte chodí na základnú školu, mám jednu radu. Skúste sa v škole navzájom viac tolerovať, ak sa vám teda zdá, že morálka vašej triedy je na úrovni morálky v svorke divých psov. Taktiež skúste viac tolerovať učiteľky, a to aj keď vám pôjdu pekelne na nervy. Pretože, ony budú také, akí budete vy. A akby vám tieto moje kecy aj tak nepomohli, tak si v kalendári odratúvajte koľko času vám zostáva do konca základky, a pomedzi to si všímajte hlavne tie dobré veci čo vám škola dala.

See ya next time.

Určite ste si všimli, že v danom článku bolo oveľa viac irónie a sarkazmu než zvyčajne. Vyskúšala som si, aké by to bolo písať naozaj tak ako mi to vyhovuje, bez žiadnych takých 'zábran slušnosti'. Musím povedať, že keď moje články obsahujú obrovský objem sarkazmu, páči sa mi to oveľa väčšmi. Pretože takto aj viac využívam svoju chudobnú slovnú zásobu. Takže články už budú prevažne písané týmto rakovinotvorným štýlom. Ja len dúfam, že sa vám to páči, a že sa vám to číta o niečo lepšie. Ide mi totiž aj o to, aby som v každom vzbudila nejaké city, a aby ste sa pri čítaní len tak nedívali a necítili sa kompletne neutrálne. Mimochodom, ten song čo je hore, sa mi na tento článok hodil. Dokonale vystihuje to, ako je celý tento blog jedno veľké meme.

Koniec?

4. july 2017 at 13:19 | Yo |  Blog
Ako som písala v minulom článku, rozhodovala som sa či odídem alebo nie.

Pred tým než poviem ako som sa rozhodla, musím povedať, že som si založila blogger. Chcela som vedieť ako to funguje, a holy shit, všade píšu že je úplne easy s tým pracovať a hodí sa to pre začiatočníkov. A ja, ktorá blogujem už skoro tri roky, som sa v tom kompletne stratila. Asi len nie som dostatočne inteligentná aby som si to vedela nastaviť.

A teraz späť k tématu článku. O tom či skončím, som sa bavila s jednou kamarátkou. Tá povedala, že by to bolo možno lepšie, keby som skončila. Lenže nechcem byť lama, ktorá sa spolieha viac na rady, než na vlastný úsudok.
A nie, nechcem skončiť. Pre teraz. Možno by som blog len viac prispôsobila sebe. A tým myslím to, že článok bude asi každý týždeň až dva týždne. Záleží, či sa mi naozaj bude chcieť písať. Takže v budúcnu už články budú vychádzať len raz za 1-2 týždne. Tiež som uvažovala nad zmenou témy. A rozhodla som sa takto: chcem písať, a zároveň reagovať na známe topíky. Tak by som mohla uplatniť ten svoj satirický humor. A potrebuje to aj zmeniť design. Spomínala som že jeden design je urobený, len mi ho treba nastaviť. Niekedy tu bude...;)

Zostáva jediná otázka: dopíšem Undertale články? Odpoveď je áno, len neviem kedy. Ale raz áno :D

To by bolo asi všetko. Bol to len informatívny článok, žiadny veľký rozpis.
Bye