Cringe overload

17. may 2017 at 21:06 | Yo |  Diary
A to som si myslela že bude pokoj. Mám po zápise, bola som chorá týždeň, všetko bolo v pohode.
Lenže ako hovorí jeden super citát "Keď to vyzerá tak že sa nemáš čoho báť, to je chvíľa kedy by si sa mal naozaj začať báť".

Takže, prvá vec-neuveriteľne začal blbnúť blog.cz. Sem by som vám už vložila meme, ale nemôžem, pretože sa mi nedá určiť veľkosť obrázku. Vlastne, nedá sa mi ani kliknúť na daný obrázok. Potom, asi odstránim celú galériu, pretože toto je vrchol. Iba pred pár dňami som si nahrala nové obrázky, a teraz bum, nechce ich absolútne zobraziť. Holy shit, skurvený tumblr som si mala založiť, vedela som to. Alebo kludne aj blogspot kde sa vôbec nezobrazuje niečo v png forme. Lepšie nezobrazovať png ako celkové obrázky. Teraz nech ešte urobí blog.cz tú otravnosť s otočením menu hore hlavou a naozaj vezmem sluchátka, a následne sa obesím na pouličnej lampe.


Musím znieť strašne, ale dnešok bol...skurvený cringe. Ako, zahanbene sa v tej opičiarni cítim každý deň, ale dnes to bol mix smútku, hanby, a kompletného šialenstva. Prečo šialenstva? Pretože jeden žiak mi pripadal ako Big Smoke z GTA San Andreas. A tu sa to začalo. Takže, vezmite si do ruky svoju Taylor Swift, a začnime.

Keď som došla do školy, prvé čo sa dozviem je, že triedna má zase amok, že jej zase hrabe, a dáva písomky ako na bežiacom páse. Viete, toto s týmito učiteľkami čo dávajú písomku keď sa naserú, je niečo ako začarovaný kruh. Ona povie niečo čo sa vám nepáči, vy sa s ňou začnete hádať, dá písomku, na to sa vy naserete na ňu, ona sa nasere, a takto to ide. Našťastie, dnes sa na to vykašlala, a preberala s nami iný predmet.

Na ruštine...sme písali. Chápete, prvý deň čo tam dojdem, viem z toho veľké nič. Písalo sa z obsahu nejakého textu. Povedala som že som tu nebola týždeň, lenže ako som čakala, kukla na mňa a začala si omielať svoje. Nakoniec mi písať nedala, ale dala mi vytvoriť tajničku do školského časopisu. Nie, to neni časopis. Je to iba papier, ktorý by sa otcovi hodil keď pôjde s nami zase opekať. Fajný zápach zničenýh snov z tých novín bude pri horení cítiť.

Všimol si niekto, že som naozaj dnes nasraná? Vy cez obrazovku nemáte šancu ma vidieť, ale ľuďia na ulici majú, a tým asi neni moc príjemné keď na nich iba hľadím. Teda, oni na mňa pozrú, ja sa pozriem na nich, ale neuhnem pohľadom. Kukám akoby som z nich chcela vysať život. To by som vlastne aj chcela.
Prečo tu vlastne spomínam ulicu, keď ja von nechodím? Pretože zápis bol práve dnes. V teplom dni sa viesť busom, nakúpiť, doviesť sa späť domov, a následne sa pripravovať na zajtrajší koncoročný test z fyziky. Nezdá sa vám to skoro? Pretože mne áno. Do konca roka zostáva viac ako mesiac a nás už otravujú s koncoročnými písomkami. Skvelé.

Zajtra sa píše z fyziky, v piatok z geografie, v pondelok z angličtiny, utorok neviem, a v stredu z dejepisu. Zvyšok predmetov neviem. Viete čo? Keby som si mala vybrať najhorší ročník na základnej škole, vyberiem si 9. Kvôli všetkým zbytočným stresom. V prvom polroku ťa iba pripravujú na monitor, v druhom na prijímačky, a popritom je ešte normálne vyučovanie a rôzne školské akcie. Je mi jedno čo si kto hovorí, ja sa teším na prax. Nerada sedím, a nerada sa učím. Rada robím(to myslím vážne). Jednoducho, mňa neuveriteľne štve to, že ja vlastne musím sedieť niekde, kde ani nechcem byť. Ale ono to nie je také naštvanie. Niekde v oblasti plúc, akoby ma niečo pálilo, vždy keď sa mi dostane do ruky úloha typu "Urob charakteristiku človeka čo má rád zemiaky"(toto sme naozaj raz mali robiť). Nedáva zmysel robiť to, keď irl to nevyužijem. Akože odomňa zamestnávateľ bude chcieť nech mu urobím charakteristiku sériového vraha kradnúceho nohavičky? Wa da fuq...

A asi ste si všimli, že mám naozaj dosť. Ľuďia, fakt ma to mrzí, ale aktivita tento posledný mesiac na tom bude asi ešte biednejšie než už je. Ak to je ešte vôbec možné...
Teraz sa to začalo všetko nahŕňať na seba. Všetok cringe, všetok cancer, celý 9. ročník. Pri živote ma udržiava iba predstava, že o necelé dva mesiace ukážem prostredník všetkým tým nagorom a už ich neuvidím. Chápeme sa, nie?
A aj na mojom štýle písania sa odráža všetok stres a únava. Vidno to, nie? Určité dni by som naozaj iba ležala v posteli a nerobila nič. Naozaj, práve tento celý rok sa cítim unavená, a ten určitý páliaci pocit naštvania pociťujem skoro každý deň. Proste, každý deň naštavnie, smútok(toto myslím vážne) a rôzne podobné veci, ktoré mi nepomáhajú v písaní, ani v ničom. Možno by bolo najlepšie dať mesačný hiatus, ale to nechcem. Chcem len, aby najhoršie prešlo-nastávajúce 3 týždne-a myslím si, že potom už bude lepšie. A ja už ani sama neviem čo píšem, takže to tu asi ukončím.


 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Cilka Cilka | Web | 18. may 2017 at 15:39 | React

Chill, aj ja som sa tešila ako všetkým ukážem prostredník a konečne do prdele odídem, ale nakoniec som zistila, že je to na strednej horšie, než na základke a to som si myslela, že sa to už nedá :D.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Ďakujem za každú návštevu! ♥