Change

Úterý v 22:23 | Yo
Áno, je to pravda. Váš obľúbený mimozemšťan je späť. Či nie?

Úvod článku nedáva zmysel. Ako vždy. Nechajte ma to vysvetliť.
Už dlhšie premýšlam nad tým, že opustím blog.cz.

Úprimne, aj tak by som tu nikomu nechýbala. Som kid, čo píše o svojom živote, a to dnes nikoho netrápi. Súčasťou môjho kontentu, je 'self humor'. Robím si prdel zo seba, aj zo svojho života, a články obsahujú priveľký objem satiry. Lenže načo ja vám všetky tieto veci hovorím? Pretože blog.cz...ako to povedať aby to neznelo nahovno...už sa na blog.cz necítim nijak zvlášť dobre. Ako, prežila som tu minimálne 3 roky, ale písanie ma už neťahá. Preto mi napadlo zmeniť doménu, či by sa mi tak nepísalo o kúsok lepšie. Najlepšie by bolo, keby som mohla mať súkromný blog. Niečo také má tumblr. Oh, moment, ja v úvode rozoberám jadro článku.

Tak teda sa usaďte, vezmite si k sebe svoju fľašu kofoly, a začnime.

Uvažovala som o rôznych doménach. Ako prvá mi napadla Blogger. Všetci viete čo je blogger, nie? Tí čo nevedia, doteraz žili niekde na Marse. Proste blogová doména, ale sere ma tu pár vecí. Prvá vec je, to ako blogger vyzerá. Absolútne sa mi to nepáči, a mám chuť z toho vypiť bielidlo. Naopak, páči sa mi že je to od google, takže mi na založenie stačí vlastný email. Je ideálny pre začiatočníkov...teraz či si mám priznať že som začiatočník alebo nie. Sama to neviem posúdiť, ospravedlňte ma.

Všetci musíte vedieť čo je tumblr. Je to asi najpopulárnejší blogový systém. Zároveň je to dačo ako sociálna sieť. Ak mám povedať pravdu, s tumblrom som to skúšala, a veľmi mi nevyhovoval. Pretože ja rada píšem články tak dlhé, až vám začnú krvácať oči. Ja sa v tom doslova vyžívam. A práve pre toto by mi nevyhovoval tumblr. Ono je to dačo ako sociálna sieť. Môžete tam niekoho followovať, či si 'pripnúť' niečí článok na svoj vlastný tumblr. Zas uznávam, pri tumblr si smiem nastaviť, či blog chcem súkromný. Informácie sú od spoľahlivého zdroja, ktorý má s tumblrom skúsenosti.

A áno, napadol mi aj WordPress. Lenže ten sa mi nepáči, a ani neviem prečo. Jednoducho, je to ako keď stretnete niekoho, kto je vám na prvý pohľad nesympatický. Nenachádzate poriadny dôvod prečo, proste sa vám tá osoba nepáči. A presne to cítim voči WordPressu. Bohužel.

A teraz sa ma chcete spýtať, prečo chcem vlastne odísť z blog.cz. Je to takto: Neviem prečo, ale na blog.cz mám taký pocit, akoby som bola špongia. Špongia, ktorá nasáva nápady, ale vždy, keď si do vyhľadávania zadá 'blog.cz' akoby na ňu dakto stúpil, a všetka inšpirácia vo forme tekutiny sa vyliala na podlahu.
Zároveň sa cítim tak divne zaseknutá. Akoby toto nebolo to, čo chcem produkovať. Akoby som zo seba nemohla vydať 100%, a ja nechápem prečo. Dostanem taký ten 'art block' a vydám zo seba hovno. Ďalší argument, prečo mi blog.cz prestal vyhovovať, je estetická stránka. Ak si všimnete tumblr, tam máte vzhľad úplne 'customize'. Môžete si robiť akoby čo sa vám zachce. A blog.cz má 'predlohy' podľa ktorých si nikto nemôže blog upraviť tak akoby chcel. Teda, toto je môj názor, ale naozaj si porovnajte blog.cz s takým WordPressom či tumblrom. Taktiež chcem poukázať na debilné komunity, a na blbé fights v komentároch. Ja viem, toto je tak všade, ale naozaj ma to deprimuje. Preto by som radšej mala súkromný blog. A tiež mi pripadá, akoby každý bloger písal akoby...to isté. Môžem sa mýliť, ale mne to tak pripadá. Žiadny článok neobsahuje pre mňa nič také, na čom by som sa fakt že zabavila. Myslím zabavila ako zasmiala(pretože toto mám rada). Z takýchto článkov ani neviem vyčítať pocit admina. Akoby každý jeden bloger, písal tým istým 'polite' štýlom, a všetci sa báli prejaviť svoje skutočné pocity, a snažili sa byť prehnane slušní.

Ale je tu aj možnosť úplného skončenia. Viete, blogovanie už pre mňa nie je čo pred tým. Môj štýl by sa možno viac hodil na youtube, na nejaké komentovanie. Chcem povedať, že možno mi už došli nápady na blogovanie, a bolo by lepšie skončiť. Myslím tým úplne skončiť. Pretože blog pre mňa nie je, a ani nikdy nebude priorita č.1. O tomto som uvažovala už dlhšie, a myslím, že si zaslúžite o tom vedieť. Ešte neviem ako sa rozhodnem, možno zostanem tu. Ale preskúmam všetko z každého uhla pohľadu, a zvolím možnosť, ktorá mi bude najviac vyhovovať.

Počas čítania ste vypili tú kofolu?
Yoyo
 

Howdy

14. června 2017 v 19:52 | Yo
Po asi týždni som späť. Naozaj prepáčte guys, ale minulý týždeň som toho mala veľa, a naviac som na blog nemala žiadnu náladu.
Čo také si vlastne robila, keď si tu nemohla byť?-bola som na výlete, a po tom výlete mi bolo zle. Ja mám teda šťastie. V skratke: išli sme do Bratislavy, a cestovali spolu cca 8 hodín. V samotnom meste bolo fajn...ale čo nasledovalo potom, už nebolo fajn.
Vyrazili sme okolo 7:30 ráno. Už vtedy vonku pražilo. Cesta tam bola okay. Viete, mne v autách zle nebýva. Aspoň som si to myslela. Celú cestu som mala v ušiach slúchatka. Aj tak mi to nezabránilo v tom, aby som nepočula šimpanze aka zvyšných žiakov deviatky. Dokonca im šofér prehľadal veci či náhodou nemajú alkohol, pretože sa tak veľmi smiali. Nič nenašiel, ale som si istá že niečo mali. Keď na instagrame vidím ich fotky kde majú alkohol...(nie, nikto z nás nemá viac ako 15).
Prvá zastávka bola loď. Lenže je tu háčik. Nemali sme nič zaplatené. Fakt, nič. Ešte asi 30 minút sme čakali, kým nám kúpia lístky. Za loď sme každý platili 25 eur, a išlo nás okolo 40...fakt sme si za 1000 eur nemohli dovoliť niečo lepšie než...člnok? Teraz vám zniem nevďačne. Veď je to pravda, som nevďačné decko :D Na takéto veci mám strašne vysoké nároky.
Loďou sme jazdili po rieke asi štyridsať minút. K nám sa na loď pridali aj nejakí siedmaci, a nejakí iní starší ľuďia... ten pocit, keď minuloroční deviataci išli do Markízy či kam, a my sme na starej lodi ktorú ani nemáme pre seba. Woah technology. Mimochodom, ku mne si sadol nejakí starší párik z anglicka.
Dali sme si polhodinovú prestávku pred Bratislavským hradom. Nemali sme čo robiť, tak sme polhodinu sedeli na slnku. Po tomto sme išli do parlamentu. Myslím, že mi stačilo to vidieť z telky :D Aspoň tam s nami bola milá pani. Mala s nami trpezlivosť(to málokto). Ale ani ona si nemohla odpustiť poznámky typu "dnešná generácia sa na všetkom len smeje". Myslím, že v puberte sa každý smial na všetkom, takže tieto poznámky sú vlastne sranie si do huby.
Po parlamente sme mali prestávku na jedenie. Po autobuse kolovali balíčky cukríkov, žuvačiek, chipsov. Ani som nepotrebovala vlastné jedlo :D Prišiel bod výletu, na ktorý sme sa tešili najviac. Nákupák. Asi všetci išli na výlet len kvôli tomuto :D Na dve hodiny sme dostali rozchod. Kúpila som si len dve veci, neboli peniaze :D A zostalo mi veľa času, tak som len tak chodila po obchodoch, a následne asi polhodinu len tak sedela a dívala sa ako okolo mňa chodia ľudia.
A cesta domov...spomínala som, že mi nebýva v autobuse zle. Ale asi na mňa priveľmi zapôsobilo slnko alebo čo, pretože zvracať sa mi chcelo celú cestu domov, a zvracala som na druhý deň. Vtedy som chýbala v piatok-bolo účelové, taže som nič dôležité nezmeškala.
A teraz zostávajú dva týždne do konca roka. Kto sa teší? Asi každé decko sa teší. Včetne mňa. Ako, kto by sa netešil? :D

To je na dnes všetko guys. snáď zase nenapíšem až po týždni, ale teraz sa uzatvárajú známky a ja sa "snažím" zachrániť čo sa dá. Možno by najlogickejšie bolo vyhlásiť hiatus do konca školského roka. Neviem.

Yoyo

It's fake(?)

5. června 2017 v 20:24 | Yo |  No topic
Všetko v článku je iba môj osobný názor.

Určite ste si všimli, že na československom YouTube teraz je hádka medzi Explom a Selassiem. Ale nechcem sa vyjadrovať práve o tom. Teda, nemať o tom článok. Chcem napísať o tomto detskom správaní, a o mojích vlastných skúsenostiach. Pretože som si prešla tým istým.
---
Najskôr, aby sa nepovedalo že niekomu nadržiavam, chcem povedať, že táto kauza medzi Expl0m a Selassiem mi príde zbytočná. Začalo sa to nejakou poznámkou na Expla na Twitchi, potom si posielali vzkazy v podobe insta stories, a teraz o sebe točia 'roasty'. Viem že v minulosti medzi sebou mali niečo, ale ako dospelí ľuďia by sa mali dohodnúť, a nie manipulovať svojích fanúšikov. 'Manipulovať' myslím v zmysle 'tvarovať ich názor'. Logicky sa prikloním bližšie k názoru toho, koho mám radšej, nie? Lenže Yoyo neni ovca, Yoyo má mozog.
Podľa mňa by sa takéto veci nemali riešiť cez net. Toto patrí do reálneho života. Mali by si to medzi sebou vydiskutovať. Ak už nie kvôli sebe, tak kvôli svojím fanúšikom. Pretože YT scéna sa začína deliť na dva tábory. Aneb TeamSelassie a TeamExpl0ited. Takto môžu rozdeliť aj kamarátov v škole. Jeden kamarát viac fandí Expl0vi, druhý Selassiemu, a začnú sa hádky. Najhoršie je, že týmto konfliktom sa dá predísť. Vydiskutovaním v súkromí. Nemusia byť hneď naj kamoši, ale mali by sa aspoň akceptovať a byť k sebe slušní. Takže, už len kvôli fanúšikom by bolo rozumné sa prestať hádať, povedať si prepáč, a vykašlať sa na celú hádku a na roasty. Urobiť za týmto hrubú čiaru a nechať to v minulosti by bolo najrozumnejšie.
Lenže som počula, že je to fake. Kebyže to je fake, tak je to ešte horšie. Teda, ja to budem brať ešte horšie. Pretože kvôli likeom a subs začínať fake hádku, ktorá rozdelí fanúšikov na dva tábory, mi pripadá úbohé, a ako podraz vlastných fanúšikov. Oni sa kvôli vám hádajú, nadávajú si do kuriev, a pritom je to fake? Ak áno, Expl0 aj Selassie majú IQ hojdacieho koníka, a myslím si, že si svojích odberateľov nezaslúžia. Viete, nemám rada lži. A fakeovanie hádky je v podstate lož. Klamať ľuďí, ktorým na vás záleží, vám príde ok? Pretože mne to príde ako obyč podraz a využívanie dôvery týchto ľuďí čo vás majú radi.
---


Ako som sa zmienila vyššie, mala som s týmto osobné skúsenosti. Teraz vidím svoje vtedajšie správanie ako detské, a najradšej by som to vrátila späť. Začnem od začiatku.
Mala som asi druhý blog. Ma scénu prišli nové blogerky. A nie so všetkými som si sadla. Ja a pár ďalších blogeriek sme sa spolu začali baviť, a vytvorili sa dve skupinky. Navzájom sme sa nerozprávali, ak nepočítam hádky. Hádali sme sa často, a to pre úplné blbosti. Napríklad to, keď niekde neuviedli zdroj grafiky odomňa atď. Takéto hádky mi teraz pripadajú fakt detské a zbytočné. Našťastie sme nedošli tak ďaleko, že sme na blog dávali screenshoty naších konverzácii. I keď aj toho sme boli schopní, ale našťastie sme to neurobili.
Teraz keď si na to spomínam, musím uznať, že podiel viny mám na tom všetkom aj ja. Nemusela som reagovať na určité veci tak ako som reagovala. Ale na druhú stranu, snažila som sa s každým hovoriť, a vysvetlovať medzi sebou nejasné skutočnosti. Bohužiaľ, bolo mi to na nič, celá tá snaha. Nikto ma nechcel počúvať. Ale nikto v tom nebol nevinne, to treba povedať. Všetci na tom mali podiel viny.

Ľuďia, teraz vám niečo poviem. Keď vás niekto nahnevá, nikdy mu to nezačnite oplácať. Iba pridáte olej do ohňa. Zhlboka sa nadýchnite, a premýšlajte nad tým, ako sa dá situácia vyriešiť s rozumom. Nenadávajte, a nereagujte prehnane. V kľude a s pokojom skúste navrhnúť riešenie. Pokiaľ to ale danému človeku čo je na vás zlý nebude stačiť, vykašlite sa na to. Skúsili ste sa rozumne dohodnúť, a nevyšlo vám to. Na to aby sa ľuďia navzájom chápali, treba snahu oboch strán. Ako sa hovorí, múdrejší ustúpi.

Ja viem že dneska to nebol nijak extra dlhý článok, ale mala som potrebu sa vyjadriť k takýmto 'hádkam'. Pretože sú to naozaj zbytočné veci. Asi si hovoríte 'ale veď ty máš len 15, ty o živote nevieš nič tak nepoučuj'. To je pravda, o živote asi nič neviem. Ale aj tak sa snažím neprikláňať sa v hádkach na žiadnu stranu, a rozmýšlať nad každým argumentom, a vytvoriť si vlastný názor. A k takémuto správaniu ma doviedli až vlastné skúsenosti a hádky. Niektoré veci jednoducho treba zažiť, aby sa dali pochopiť.

Yoyo
 


The cringiest kid on the internet returns with fire

31. května 2017 v 22:12 | Yo |  No topic
Ani neviem ako začať článok. Už viem, pozitívnou správou. Zostáva už iba mesiac, a začínajú sa dva mesiace prázdnin. Kto sa teší? Asi každé decko.

Keďže 'no topic' je rubrika, ktorá je na random články, mám tu viacero témat na rozoberanie. Prvé téma je ako chcem tráviť prázdniny. Tak ako vždy. S chipsami na stole vedľa notebooku, zavesená na danom notebooku. Celé prázdniny. Mysleli ste že ja chodím von? To skôr uvidíte ufo na oblohe než mňa kráčať po ulici.
Neviem prečo nerada cestujem. Utrácanie na dovolenky mi vždy prišlo nelogické. Nechcem dávať peniaze na to, aby som mohla letieť do inej krajiny, a vidieť veci ktoré som videla 999999x na fotkách. Nie, netreba mi to vidieť naživo. Ja viem, je rozdiel medzi videním danej veci naživo a na fotke, ale mne sa to proste páči viac na fotke. Naviac, sama dovolenka ma vyšťaví a vystresuje, nie ukludní a zrelaxuje. Asi som sama čo to má takto blbo. Bohužiaľ, moji rodičia dovolenky milujú, a doma samú ma nenechajú. Život je nefér, treba si zvykať. Pri čítaní tohto odstavca vám muselo napadnúť niečo ako "ale veď smieš do tábora". Nie som decko, nechcem do tábora. Na tábore som bola každý rok od asi siedmych rokov, a naozaj mám dosť tiesnenia sa v jednej izbe s cudzími ľuďmi, a používanie sprchy a záchoda s cudzími ľuďmi. Hlavne milujem to, ako vždy oštia záchodovú dosku, alebo ma budia v noci. Keď sa nevyspím, som ešte otrávenejšia než normálne.


Neodbočím od prázdnin. Zostáva mesiac, a nastane chvíľa, kedy spálim všetky pracáky. Máme totižto v blízkosti domov ohnisko, tak idem páliť :D alebo ich dám ocovi ako papier na prikladanie do ohňa počas opekania. Aj tak to skončí v ohni.
Reál ale stále je, že zostáva mesiac. Z mesiaca odpočítam jeden týždeň kedy sa učiť nebudeme, plus mínus pár dní kedy ideme nacvičovať program atď. Už sme sa dohodli čo ideme robiť. "Dohodli". Len zrealizovať to bude ťažšie. Ja osobne nemienim podať nijak zvlášť obdivuhodný výkon či snahu. Ako vždy :D Tiež nastal problém, keď nám oznámili, že musíme dať učkám kvety na konci školského roka. Zhodli sme sa v jednom. Riaditeľke dať nič nechceme, pretože na nás bola vždy otrasná. Aj dnes, na jednu spolužiačku. Asi jej dáme kvet iba ak nás triedna donúti.

Čo sa týka školy, zistila som že ešte ideme robiť nejaké projekty. Z ruštiny. Oh nie nie, svoju aktovku s učebnicou ruštiny som už hodila do kúta izby, a fakt sa s tým už nemienim nadrapovať. Vždy som sa s ruštinou totižto strašne trápila. Musím sa nejak vyvliecť :D ako, čaká nás už iba 5 hodín ruštiny, ale aj to je na mňa priveľa. Sight...ten pocit, keď už si si myslel, že si jednou nohou von zo školy, ale zrazu ti dajú päsťačku do ksichtu a ty spadneš späť do budovy školy, naviac s monoklom a pošramoteným sebavedomím a zdrvenou sebaúctou. Život je krásny, čo vám poviem.

Napadlo mi, že by sa na blog hodil letný design. Lenže a)nechcem byť ten typ ktorý má dess
podľa ročného obdobia b)fakt nemám rada také tie žiarivé letné designy kde sú obrázky leta a pod. Pretože to by sa sem ani nehodilo. Fakt chceme na blog kde je satira, irónia a pesimizmus žiarivý, farebný layout? Nikoho som nepočula kričať áno. A naviac by sa mi to nepáčilo :D A stále mám u S jeden design, čo mi urobila už dávno, takže asi ju požiadam niekedy začiatkom júla/v strede júla aby mi ho nastavila. Tí čo si myslia, že je tmavý, majú pravdu. Tmavý ako moja duša :D Takže letný design vybavený. Mimochodom, aktivita počas prázdnin by mala byť vyššia. Ak teda nepôjdem na už zmienenú dovolenku, v tom prípade bude týždňový hiatus, ale to uvidíte sami.

Máme po desiatej. Ľuďia, dúfam že ste mali dnes fajn deň. Teraz dosť svieti slnko, je teplo, je fajn počasie. Tak, snáď si ho užívate. Majte zajtra pekný deň.

Le fin :D

Yoyo

Sketches from school

25. května 2017 v 19:08 | Yo |  Diary
A ja že dnešok už horší nebude. Bože...

Ten pocit, keď učiteľka objíme žiaka za to, že sa dostal na školu, ale keď jej vy oznámite že ste sa tiež dostali, nič nepovie, iba sa priblblo usmeje. A ten pocit, keď máte chuť jej tak kopnúť do riti, až sa jej topánka zasekne v zadku. Takto sa mi začal deň. Život je krásny.

Vždy musím byť jediná, ktorá sa nerada v škole hrá? Ako, hrá na hodinách. Hrá hry, čo vymysleli učitelia. Vždy mi to prišlo otravné. Nemám chuť sa hrať, a je mi jedno či vyhrám či prehrám. Absolútne nie som súťaživá :D Prečo o tomto rozprávam? Pretože celú fyziku sme sa hrali. Nie, nie s hračkami alebo na mobiloch. Ale kvízy. Toto by nebolo tak zlé, keby to moji spolužiaci nebrali smrteľne vážne. To oni vždy. Úprimne, nechápem 'nadšenie' z takejto blbosti. Nedokáže to nič, holy fuck. Cena za tento kvíz bola vymyslených milión dolárov. A za toto jačať, kričať, nadávať, a tešiť sa...asi nie som normálna že sa z toho neteším, a všetci ostatní áno. Čerešnička na torte bola informácia o pridrbanom MDD-ideme behať, a trieda s naj časom dostane pohár. Naši už začali ako to vyhrajú, a že ich jebne ak prehrajú a neviem čo. To je to keď niekto musí byť súťaživý tak veľmi, až by za výhru predal aj vlastnú matku. Ako, čo to kurva. Hráme za drbnutý pohár, ktorý je nastriekaný fake zlatou farbou, a budeme ho v triede mať už iba mesiac, lebo o mesiac sú prázdniny. Fuck logic. Ja neviem či si chcú dačo dokázať alebo čo...ale dobre, vezmem to pozitívne, určite vás už nebaví môj pesimizmus.
Ideme vyhrať na zlato nastriekaný fake pohár ktorý sa dá kúpiť za 5€ a vystavíme si ho do triedy ako modlu. Wooow, to bude tak super, nemôžem sa dočkať. Dokážem si že nie som taký looser ako som si myslela. A možno nám za to dajú aj balíček žuvačiek! Yay, ja sa asi poserem od radosti.
Každému došlo že to je irónia :D

Idem sa rovno k takýmto veciam aj vyjadriť. Ale, asi je môj postoj jasný. Súťaže nemám rada, pretože absolútne nie som súťaživá. Väčšinu takýto vecí mám hlboko v riti. Aj moji rodičia vám povedia, že ako malá som nemala rada takéto veci, a skôr som si sadla na stoličlu a dívala sa na dianie okolo seba. Jednoducho, nenachádzam zmysel sa nadchýnať pre niečo také. Bože, ideme vyhrať dajáku blbosť na ktorú sa o rok zabudne. Yaaay. Skôr ma nadchne keď sa mi niečo fakt podarí. Čo ja viem...dostanie sa na školu na ktorú chcem, napríklad. Niečo fakt dôležité. Alebo to, kebyže si už sama zarobím money na brigáde(nikto u nás nechce 15 ročných).
Jediná fajn správa by bola, keby ako cena nebol pohár, ale horalky zdarma.

Ale späť k denníku. Odpadla nám dnes posledná hodina. Ono to je tak retardované, pretože mám pečiatku na to aby som dva týždne necvičila, a práve teraz sa necvičí celkovo. Ja rada vymeškávam telesnú. Kto vlastne nie? :D Minule sme na telesnej boli von, a iba sedeli a dívali sa na cvičiacich. Mne by sa páčilo keby sa necvičiaci automaticky púšťali domov. Pretože tam zbytočne človek 30 minút sedí, a hľadí do blba.
Oh, a zistila som si čo sa budeme učiť na škole. Navždy mi odpadáva biológia a fyzika. Telesná bude asi raz-dvakrát za týždeň. Skoro každý deň bude nejaký cudzí jazyk, hlavne angličtina. Za toto som rada :D neskôr nás čaká účtovníctvo, výuka o cestovnom ruchu a marketing. I like it :D ale naozaj, dosť sa mi to páči. V posledných dvoch rokoch by nám mali dať chémiu, a v poslednom ročníku budeme mať jeden týždeň prax, a druhý týždeň vyučovanie. Cez letné prázdniny budeme musieť mať odpracované určité dni. Čím vyšší ročník, tým viac praxe. I like it ^^ Ja viem že práca s ľuďmi je ťažká, ale cítim sa na to.

A zde je časť, kedy vám dojde nadpis článku. Kreslila som si do zošitov, a neviem prečo to chcem zverejniť. A áno...všetko sú to Bendyho kresbičky. Baví ma ho kresliť :D



/ešteže tá učka nevie anglicky xD/



Make more clickbait

23. května 2017 v 21:23 | Yo |  Drawings
Všimli ste si, že moje názvy článkov iba málokedy mávajú spojitosť so samotným článkom? Tie tituly vyzerajú ako keby ich vymyslel generátor, nie ja. Holy shit.

Nemám ideu, nemám nič. Teda, mám nápady, ale to sú väčšinou denníky. A to tu nechcem 10x po sebe. Ale osvietilo ma, a dostala som nápad. A teraz zniem ako televízny moderátor, ktorý všetko napína pred tým než oznámi víťaza nejakej show.

Článok bude o...umení. """"Umení""".
---
1. Sketchbook
V tomto meste máme jeden špeciálny art shop, v ktorom majú Fabriano sketchbooky. Majú tam teda aj iné, ale to iba ja sa vždy obzerám po Fabriano. O Fabriano sa viac rozpísala Plantchi v jej článku o sketchbookoch.
Rozhodne je to lepšie než normálny papier. Pretože ako som už hovorila, používam na vyfarbovanie Promarkers, ktoré majú strašne silný pigment. Fabriano má tvrdší papier, preto sa fixka nevpije na druhú stranu tak ľahko. Ale promarkers sa prepijú aj cez tvrdý papier takej A3, takže aj vo vlastnom sketchbooku musím používať čisté papiere. Keď vyfarbujem, pod danú kresbu dám pár normál čistých papierov, aby pigment z fixky nepresiakol na druhú stranu sketchbooku. Možno to znie nelogicky, ale funguje to.

2. Fixy
Snáď každému došlo, že používam promarkers. Jeden kus stojí 2,20€. Verte mi, na fixky, je toto ešte fajn cena. Teda, na kvalitnejšie fixky. Ako som tu už popisovala, promarkers majú strašne silný pigment. To je asi jediné čo mi na nich naozaj prekáža. Fixky je lepšie používať, keď máte viac odtieňov danej farby. Vtedy sa dá tieňovať. Ja mám asi 2 odtiene od každej farby, a viac asi ani nepotrebujem ani nechcem. Poniaze nechcem totižto míňať len na toto.

3. Pencil
V mojej šálke, kde mám všetky ceruzky, mám cca 8 obyč ceruziek. Čo sa týka ceruziek, je mi tak trocha jedno akú používam, hlavne nech sa dá fajn kresliť. Poväčšinou si kupujem pentelky, pretože sa mi s nimi lepšie robia detaily než s obyč ceruzami.
Oh, a niekoľko rokov som nechápala prečo nám škola zakazovala používať pentelky. A prišla som na to až teraz. Je to tak, pretože keby ste mali niečo písať napr. na drevo, pentelka sa zlomí. Ako, čo mi akože budeme robiť s drevom? Za 9 rokov na škole som na drevo ani nešahla...fuck logic.

4. Malovanie(???)
Chcem sa v tomto článku zmieniť aj o tomto. Viete, síce kreslím rada, ale nenávidím malovanie. Nepýtajte sa ako to je možné. "Yoyo ty kreslíš a nemáš rada malovanie? Wtf, ty nemôžeš byť normálna". Jednoducho mám malovanie úplne znechutené, a nič to asi nezmení. Lepšie to nerozoberať, iba som chcela povedať ako to mám, aby neboli dotazy práve na toto.

5. 'Do' 'Do not'
Chcem sa vyjadriť aj takýmto tutoriálom ako by sa niečo malo robiť. Určite ste už pár videli. Myslím si, že takéto tutoriály sú dobré iba ak chcete kresliť skôr realisticky, napríklad portréty. Ale tutoriál ako nakresliť nohy...treba si uvedomiť, že umelci si často tvoria taký svoj vlastný štýl, kde noha nemusí byť realistická, ale smie byť kľudne aj rovná, alebo hocijaká. Preto mi prídu takéto tutoriály celkom zbytočné, a hodia sa skôr na to, keď sa chce niekto naučiť kresliť realisticky, ale nie keď chce človek kresliť viac cartoon.

6. Art štýl
Ako som spomenula hore, každý má svoj štýl. Ja osobne najradšej kreslím takým skôr anime štýlom. Ja viem, som originálna. Ale naozaj sa mi to kreslí asi najlepšie. Ak nepočítame chibi, tí sa kreslia najlepšie :D O postupe kreslenia vydám iný článok.

A na záver...Bendy a jeho nedokončené výrazy tváre. To dorobím inokedy...obzvlášť milujem tú tvár dole v ľavom rohu :D dávam to sem, pretože je to fajn príklad na to, keď človek upravuje danú vec do svojho štýlu. Originál Bendy má gulatú hlavu, a ja mu ju stále robím ako obdĺžnik. Pretože sa mi to tak zdá lepšie :D viac tak vyzerá ako démon, a menej ako mačka xD

/oh boi :D/

Článok o niečo kratší než inokedy, ale lepšie než nič :D tento článok som chcela urobiť už dlhšie, a nakoniec je tu. Snáď vás čítanie bavilo...
Asi nie :D

Leaving dark side

21. května 2017 v 17:13 | Yo |  Admin
Naposledy napísané na blog:17. 5.
Tak teda, už by bol čas niečo vydať.


Chcelo by to viac aktivity. Lenže o čom písať? Undertale zaujíma asi iba Lulan a mňa, a tuctové fnaf teórie tu nechcem. Toto nechám na youtube. Naopak, dala by som niečo o BATIM, keď niečo víjde. Inak, uvedomila som si že riešim toto, že nemám čo vydávať, a to nepíšem ani pol roka. Uh...
Ako, mohla by som dávať kresby, teraz som kreslila dosť, ale nechcem aby boli aj štyri kresby po sebe. Nechcem aby sa jedna téma opakovala dookola. Možno by som to mala vyriešiť ako DenisTV, naša princezná. Stierať losy a dávať sem fotky či som niečo vyhrala. Alebo otvárať balíčky čipsov, či som našla stovku. Alebo písať kompletne randomne ako to bolo doteraz.


Ale nebol by to "no topic" keby ani tento článok nebol sám o sebe random. Je tu jedna otázka, ktorá mi lieta mysľou. Vlastne, sú dve.
Dostala som nápad reagovať na rôzne známe veci. Nie, nemyslím na youtube, ale tu. Proste, napísať názor na rôzne veci, ktoré sú práve trend. Lenže potom by sa to tu premenilo v iba obyčajný web na ktorý sa bude chodiť len aby sa vedelo čo je práve in. Proste, páčila by sa mi reakcia na niečo, na čo reagovať naozaj chcem. Niečo typu strašný clickbait, proste blbosti čo víjdu tuto na našej SK/CZ scéne. Mohla by som tak písať viac ironicky :D

Druhá otázka je viac...kritická. Pretože nechcem byť hater. Ide o nápad vyjarovať sa naozaj kriticky na určité veci. Proste, nemlčať. Veľa vecí mi totižto ide kompletne krkom, a o tomto by som chcela tiež písať. Lenže, ak to urobím, zbytočne budem hustiť do ľuďí a pod. Napr. rada by som povedala názor na overaly, lenže viem že by bol strašne negatívny a kopec ľuďí by bolo "Yoyo ty bitch to čo píšeš ty si taká...". Možno by som sa na to mala vysrať, a proste písať čo si myslím, a nesnažiť sa zastávať každej blbosti, keď sa toho zastávať nechcem. Keď si na tej danej veci nechcem hľadať svetlé veci. Neviem či ma niekto pochopí, že čo som týmto odstavcom chcela povedať, ale tí čo áno, majú odomňa virtual hug.

"tak prečo niečo nepofotíš Yoyo?"
Nemyslite si že mi nenapadlo fotiť. Lenže, ehm ehm...nemám foťák. Wow.
A naviac by ma to nebavilo. Ani neviete ako veľmi nerada som fotila kedysi, a stále som si to extra neobľúbila. Rada si pozriem peknú fotku, ale sama fotím strašne nerada. To isté platí o recenziách. Neviem, ale mne sa málokedy doslovne nepáči nejaká kniha. Iba príklad, jo? To isté s filmami. Proste, na väčšinu vecí mám negaítvny názor-myslím knihy, filmy, hudba atď. Recenzia by teda bola nanič, a naviac sa mi nechce písať niečo, o čom sa človek rozhodne sám či si kúpi, alebo pozrie. Okay, ja mám problém. a) som strašne lenivá b)čokoľvek mi napadne, zamietnem

"yoyo my chceme memes!"-nikto
Memes? Memečká máme na instagrame, na facebooku. Vymýšlam memes iba keď mám chuť, a to je...trikrát do roka? Ako, ja memes vydám, ale iba ak to niekto bude chcieť.
A tiež je tu otázka ohľadom dania svojej fotky na blog. Ja nechcem aby ste pomreli, bože.
Ale teraz naozaj, v tomto mám jasné postavenie-nedávať svoj ksicht nikde. Dokonca nemám ani na instagrame svoje fotky. Mám čistý účet :D a FB nemám, akby ste sa chceli spýtať. Ten si plánujem založiť cez prázdniny, abz som sa počas školy mohla baviť s budúcimi spolužiakmi.

Takže o čom písať? Toto boli moje nápady. Mám pár fajn nápadov v rozpísaných článkoch, ale chce to nové. Oh boi, aké ja mám problémy, čo?
To by bolo na dnes všetko. Teraz len dúfať, aby nebol zajtrajšok tak nanič ako si myslím že bude.


Cringe overload

17. května 2017 v 21:06 | Yo |  Diary
A to som si myslela že bude pokoj. Mám po zápise, bola som chorá týždeň, všetko bolo v pohode.
Lenže ako hovorí jeden super citát "Keď to vyzerá tak že sa nemáš čoho báť, to je chvíľa kedy by si sa mal naozaj začať báť".

Takže, prvá vec-neuveriteľne začal blbnúť blog.cz. Sem by som vám už vložila meme, ale nemôžem, pretože sa mi nedá určiť veľkosť obrázku. Vlastne, nedá sa mi ani kliknúť na daný obrázok. Potom, asi odstránim celú galériu, pretože toto je vrchol. Iba pred pár dňami som si nahrala nové obrázky, a teraz bum, nechce ich absolútne zobraziť. Holy shit, skurvený tumblr som si mala založiť, vedela som to. Alebo kludne aj blogspot kde sa vôbec nezobrazuje niečo v png forme. Lepšie nezobrazovať png ako celkové obrázky. Teraz nech ešte urobí blog.cz tú otravnosť s otočením menu hore hlavou a naozaj vezmem sluchátka, a následne sa obesím na pouličnej lampe.


Musím znieť strašne, ale dnešok bol...skurvený cringe. Ako, zahanbene sa v tej opičiarni cítim každý deň, ale dnes to bol mix smútku, hanby, a kompletného šialenstva. Prečo šialenstva? Pretože jeden žiak mi pripadal ako Big Smoke z GTA San Andreas. A tu sa to začalo. Takže, vezmite si do ruky svoju Taylor Swift, a začnime.

Keď som došla do školy, prvé čo sa dozviem je, že triedna má zase amok, že jej zase hrabe, a dáva písomky ako na bežiacom páse. Viete, toto s týmito učiteľkami čo dávajú písomku keď sa naserú, je niečo ako začarovaný kruh. Ona povie niečo čo sa vám nepáči, vy sa s ňou začnete hádať, dá písomku, na to sa vy naserete na ňu, ona sa nasere, a takto to ide. Našťastie, dnes sa na to vykašlala, a preberala s nami iný predmet.

Na ruštine...sme písali. Chápete, prvý deň čo tam dojdem, viem z toho veľké nič. Písalo sa z obsahu nejakého textu. Povedala som že som tu nebola týždeň, lenže ako som čakala, kukla na mňa a začala si omielať svoje. Nakoniec mi písať nedala, ale dala mi vytvoriť tajničku do školského časopisu. Nie, to neni časopis. Je to iba papier, ktorý by sa otcovi hodil keď pôjde s nami zase opekať. Fajný zápach zničenýh snov z tých novín bude pri horení cítiť.

Všimol si niekto, že som naozaj dnes nasraná? Vy cez obrazovku nemáte šancu ma vidieť, ale ľuďia na ulici majú, a tým asi neni moc príjemné keď na nich iba hľadím. Teda, oni na mňa pozrú, ja sa pozriem na nich, ale neuhnem pohľadom. Kukám akoby som z nich chcela vysať život. To by som vlastne aj chcela.
Prečo tu vlastne spomínam ulicu, keď ja von nechodím? Pretože zápis bol práve dnes. V teplom dni sa viesť busom, nakúpiť, doviesť sa späť domov, a následne sa pripravovať na zajtrajší koncoročný test z fyziky. Nezdá sa vám to skoro? Pretože mne áno. Do konca roka zostáva viac ako mesiac a nás už otravujú s koncoročnými písomkami. Skvelé.

Zajtra sa píše z fyziky, v piatok z geografie, v pondelok z angličtiny, utorok neviem, a v stredu z dejepisu. Zvyšok predmetov neviem. Viete čo? Keby som si mala vybrať najhorší ročník na základnej škole, vyberiem si 9. Kvôli všetkým zbytočným stresom. V prvom polroku ťa iba pripravujú na monitor, v druhom na prijímačky, a popritom je ešte normálne vyučovanie a rôzne školské akcie. Je mi jedno čo si kto hovorí, ja sa teším na prax. Nerada sedím, a nerada sa učím. Rada robím(to myslím vážne). Jednoducho, mňa neuveriteľne štve to, že ja vlastne musím sedieť niekde, kde ani nechcem byť. Ale ono to nie je také naštvanie. Niekde v oblasti plúc, akoby ma niečo pálilo, vždy keď sa mi dostane do ruky úloha typu "Urob charakteristiku človeka čo má rád zemiaky"(toto sme naozaj raz mali robiť). Nedáva zmysel robiť to, keď irl to nevyužijem. Akože odomňa zamestnávateľ bude chcieť nech mu urobím charakteristiku sériového vraha kradnúceho nohavičky? Wa da fuq...

A asi ste si všimli, že mám naozaj dosť. Ľuďia, fakt ma to mrzí, ale aktivita tento posledný mesiac na tom bude asi ešte biednejšie než už je. Ak to je ešte vôbec možné...
Teraz sa to začalo všetko nahŕňať na seba. Všetok cringe, všetok cancer, celý 9. ročník. Pri živote ma udržiava iba predstava, že o necelé dva mesiace ukážem prostredník všetkým tým nagorom a už ich neuvidím. Chápeme sa, nie?
A aj na mojom štýle písania sa odráža všetok stres a únava. Vidno to, nie? Určité dni by som naozaj iba ležala v posteli a nerobila nič. Naozaj, práve tento celý rok sa cítim unavená, a ten určitý páliaci pocit naštvania pociťujem skoro každý deň. Proste, každý deň naštavnie, smútok(toto myslím vážne) a rôzne podobné veci, ktoré mi nepomáhajú v písaní, ani v ničom. Možno by bolo najlepšie dať mesačný hiatus, ale to nechcem. Chcem len, aby najhoršie prešlo-nastávajúce 3 týždne-a myslím si, že potom už bude lepšie. A ja už ani sama neviem čo píšem, takže to tu asi ukončím.



14.5.2017

14. května 2017 v 14:20 | Yo |  No topic
Tento článok nemá zmysel, je to niečo typu denník/odveci kecy/úvaha. Preto som vymyslela rubriku na takéto články. Randomné veci o ktorých sa chcem baviť, a ktoré sa mi do denníka nehodili.



V minulom článku som písala o prijímačkách. O tom vlastne asi teraz píše každý kto má 15 rokov. Každý vypisuje aj na insta a FB veci typu "zajtra prijmacky. Drste my palce(zde je vsadených 15 emojis)". Mimochodom, naozaj MILUJEM gramatiku lvl. prvák na základnej škole.

Samo sebou, že v triede(na prijímačkách) sme sa všetci iba tak usmievali ako dementní, a nikto nemal odvahu hovoriť. Polhodinu nám na prijímačkách učiteľka rozprávala, že takto to je vždy. Prvý deň sa všetci tvária zlato, ale potom keď sa kus oťukáme, začneme robiť zle. Robiť zle je ešte slabé slovo čoho je schopná moja aktuálna trieda. V 6. ročníku k nám prišli noví žiaci. Kompletne v pohode ľuďia, ale niečo sa stalo. Teraz sú z nich idioti. Robia hovadiny ako zvyšok triedy. Takže ja neverím, že títo dementi nespôsobia na stredných školách peklo. Našťastie, so mnou na školu idú tí normálnejší.

"Yoyo kam ideš na školu?"
"Akú školu si si vybrala?"
Ešte raz sa ma to niekto spýta, tak naozaj skočím z okna. Pýtali sa ma to aj susedia čo sa so mnou v živote nerozprávali. Kto sa ešte spýta? Voldemort? Myslím, že každý by si vedel odpovedať. Moje známky nie sú čisté jednotky, minulý polrok som prvý raz v živote dostala na vysvedčení 4-z matiky, a z niekoľkých predmetov trojky. Gympel teda môžme vyradiť zo zoznamu prípadných škôl. Na ten by ma aj tak v živote nedostali, sama by som tam nechcela :D V tomto meste máte dosť škôl. Je tu aj obchodná. A ďalej už ani neviem čo všetko tu je. Proste, veľa škôl. Lenže ja nejdem ani na jednu doteraz spomenutú.


Uvažovala som aj nad umeleckou, ale nemá to budúcnosť. Z každej umeleckej školy, z celého slovenska, víjdu stovky žiakov. A kde sa uplatníte, pri takom počte ľuďí? Neviem o veľa príležitostiach pre umelcov. Ale zas, to som ja, možno iba prehliadam takéto práce, a šikovní ľuďia si všímajú. Veci ako instagram, YouTube sú fajn kickstarter kariéry, ale na to by som rozhodne nespoliehala. To čo je in dnes, už zajtra in nemusí byť. Chce to nozajstného sponzora, kopu opletačiek, a talent aby sa niekto uplatnil ako "artist". A uznajte, že Slovensko moc na umenie neni. Jednodnoducho, tento štát na úrovni iných štátov EU asi ani nikdy nebude. Hlavne nie v oblasti kultúry. Preto je ťažké preraziť hlavne tu.
Môj názor je, že také veci ako umelecká, a takéto talentové školy...že asi iba pár naozaj talentovaných žiakov sa vďaka tomu uplatní. Poznám jednu maminu kamarátku, čo vyštudovala umeleckú. A teraz toho ľutuje, pretože si nevie nájsť prácu. Takže narýchlo išla študovať zdravotnú. Aby vedela vyžiť. Táto kamarátka povedala, že keby mohla, vtedy si nevyberie umeleckú ale zdravotnú školu. Takže "umenie"(ja tie svoje blbosti ani nemôžem nazývať umením) si nechávam iba ako koníček. Neviem či moje uvažovanie bolo správne, ale snažila som sa uvažovať tak, aby som sa vedela uplatniť vo viacerích pozíciách, nie len iba ako animátor, alebo iba grafik. Týmto ale nechcem znižovať sebavedomie tým čo sa rozholi pre talentové školy. Takto som uvažovala ja, a pravdu mať nemusím.


Preto moje rozhodnutie padlo na hotelku. Mne osobne sa to zdalo ako dobrá voľba. Dobrá aspoň pre mňa. Ešte aj odbor na ktorý sa hlásim sa volá hotelová akadémia. Budem tam 5 rokov, a čím vyšší ročník budem, tak tým častejšia bude prax. Neverili by ste mi, ako veľmi sa teším na prax. Nemám rada sedenie v lavici, a nerada sa učím. Jop, som flákač, ale ja si to aspoň viem priznať :D a práve pre toto sa teším na prax. Síce som dosť introvertná, ale ak musím, viem to akoby "preštelovať" a viem byť úplne extrovertná. V jednej knihe sa o tomto písalo, že v určitej situácii sa introvert vie správať ako extrovert a naopak. A ja sa takto viem správať, ak mám pred sebou cudzích ľuďí. Všimla som si, že na ľuďí, s ktorými trávim nejaký nútený čas, a pritom sú mi cudzí(spolužiaci :D) som hnusná, ale na úplne cudzieho človeka sa snažím byť prirodzene milá. Inak, definícia yandere človeka je že navonok je milý, ale vo vnútri je chladný a zlý. Koho mi to pripomína...:D

Ale to som odbočila od témy. Celkovo som rada kam som sa prihlásila, a kam ma následne zobrali. Bola som v prvej polovici tých lepších žiakov, to ma asi potešilo najviac :D Už iba prežiť zápis, a posledné dva mesiace v opičiarni. Asi to idú byť dva najhoršie mesiace v živote, pretože iba teraz sa začína zábavka.
Koncoročné testy
Vymyslieť program na koniec školského roka
Následné nacvičovanie tohto programu
Urobiť video kde bude zhrnutých 9 rokov na škole
Musím povedať, že nemám rada nacvičovanie proramov a predstavení. Ja nemám rada strašne veľa vecí :D Pokúsim sa z tejto blbosti vykrútiť(som skvelým príkladom mladším deťom,ja viem), lebo na tomto sa nechcem zúčastniť. Nemám to tu rada, rada som to tu nikdy nemala, a ani ľuďí tu nemám rada. Tak im nebudem ešte robiť nejaké predstavenie, the fuck. A akby som už niečo robiť musela, zabudnite že sa budem snažiť na 100%

/hello my new profile picture :D/

A kedže toto je random článok, prečo sem nedať aktuálnu správu o mojom zdraví? Tí čo si myslia že som zas chorá a že sa ulievam zo školy, si myslia správne. Pamätáte si na článok, kde som písala ýže som dva týždne doma? Zápal priedušiek sa mi vrátil. To iba ja mám také šťastie takú smolu. Doma by som mala byť do utorka. To znamená...že zmeškám ruštinu :3

Znova sm z toho urobila dlhý článok. Už ani nemá zmysel sa za to ospravedlňovať :D Ak chcete, jednoducho si článok hoďťe do google translate a dajte si to ako posluch :D

Som späť...možno?

11. května 2017 v 14:23 | Yo |  Diary
Yes, presne tak, stále žijem :D Ako dlho som to nenapísala...týždeň? To neni tak zlé.

V pondelok sme mali voľno, takže to popisovať nemusím.
V utorok bolo prvé kolo prijímačiek. S pár spolužiakmi sa hlásime na rovnakú školu, dokonca sme si vybrali rovnaké dva odbory(namiesto toho aby sme si vybrali dve rozdielne školy). Viete ako neznášam cestovanie? Páči sa mi dívať sa z okna ako magor, ale nepáči sa mi to, že musím stáť na zástavke a nakoniec vojdem do rakvy na kolesách aka trolejbusu. Prečo vôbec spomínam cestovanie? Pretože prvý raz idem cestovať do školy aj zo školy busom. Základnú školu mám tuto za rohom, som tam za cca 10 minút pomalej chôdze. Toto je asi jediná vec ktorá mi bude chýbať-krátka cesta do školy. A havne ma kúsok štve predstava státia na autobusovej zastávke...v zime. I keď vďaka globálnemu oteplovaniu je tu kúsok teplejšie v decembri, takže ok.

Asi polhodinu som ešte čakala kým sa celý cirkus začne, pretože mám paranoju, a myslela som si že za polhodinu sa autobus nedovlečie ku mojej (možno)budúcej škole. Pri takýchto veciach mám neskutočný stres, neverili by ste aký fakt že veľký. I keď máme obyčajný školský výlet, stresujem či je to práve ten deň, či mám kľúče atď. Kľúče síce mám vo vrecku, ale pre istotu sito skontrolujem ešte 3x, lebo viem že ja by som bola schopná zabudnúť si aj celý ruksak, nie len tie kľúče.
Humbuk sa začal o ôsmej. Zoradili nás do radu ako kedysi židov v druhej svetovej, keď sa ich chystali postrielať. Takto sme stáli v rade, a čítali naše mená, že či tam sme. Tie mená čo povedali, tak tí ľuďia mali vystúpiť z radu a neskôr týchto ľuďí odviedli do nejakej triedy kde sa malo písať. Ako som si myslela, pár ľuďí neprišlo. Teda, prišli o asi 10 minút na to. No, škoda. Aý bol môj dojem z mojích možno spolužiakov? Tak, rozprávala som sa tam s jednou babou, čo sa mi zdala sympatická, takže dojem je zatiaľ...ako tak? Dojdem si asi vytvorím neskôr, keď už mi viac bude jasné čosú to za ľuďia. Inak, tá učka čo tam s nami bola nám aj radila. "toto máš zle" a ukázala čo máš zle :D

Odštartovala to slovenčina, kde najťažšia otázka bola tak ľahká, že aj štvorkár by ju mohol vedieť. Napíšte synonymum k slovu kapesník ľuďia. Toto bola pre mňa najťažšia otázka :D ale bolo to easy. Z čoho som to ešte robila prijímačky? žeby z naj predmetu ever? Angliny. Presne tak. Jediná otázka ma tam dostala bola že How do you do? a odpoveď som si mala vybrať. Najskôr len hľadím, že čo, ale uknem na možnosti a už to bolo jasné xD a nechápem ako je možnoo aby ma zaskočila otázka "Vyber správne utvorenú vetu" a tam vety "Moja sestra má 17 rokov" len s poprehadzovanými slovami.

A práve dnes sa konalo druhé kolo. Tentoraz som robila prijímačky z matiky a sloviny. Slovina, easy vec. Matika? Už nie tak easy. Slovenčina sama o sebe bola identická s minulým testom, len to kúsok
pozmenili. Chybu tam aj tak mám. Uvedomila som si až na autobusovej zástavke že slovo "zaspievajte" nie je tretia osoba, ale druhá. Tam blbá chyba len z nepozornosti.
Otázka je, či ma vezmú. Mali by. Počet žiakov neprekročil stanovený počet koľko berú, a bola som ďaleko nad čiarou. V túto chvíľu sa už nesmú na školy hlásiť žiadny žiaci. Len mi je kúsok ľúto aj tých mojích magorov čo sa hlásili na gymple a sú hlboko pod čiarou na oboch školách. Síce ich nemám rada, ale kúsok to je také... Viete, že gymple sú teraz in. Vždy in boli. A to je ten problém. Hlási sa tam okolo 200 a viac žiakov, z toho berú 120 a hlási sa tam minimálne 50 čistých jednotkárov. A moji spolužiaci čo sa na gymple hlásia, sú dvojkári-trojkári. Sú hlboko pod čiarou.
Nejde iba o to sa tam dostať, ale aj doštudovať. Občas mi príde že človek nevie odhadnúť svoje schopnosti a je priveľmi pyšný. Smrteľná pýcha, čo vám poviem. Proste, nemôžte trojkára porovnávať s jednotkárom, aspoň nie čo sa týka štúdia. Chcem povedať, že voľba dvoch naj gymplov u nás nemusí byť práve tá najlogickejšia voľba. Hlavne keď nie ste jednotkár. Rozumiem, že ide o to dostať sa na školu ktorá sa vám páči, ale občas mi naozaj pripadá akoby boli ľuďia zaslepení, a neodhadli vlastné schopnosti. Ide o to uvedomiť si, že ak vás nezoberú na ani jednu školu, kam pôjdete? Musíte za výchovným poradcom, ten vám narýchlo nájde školy ktoré ešte majú voľné miesta-to sú hlavne učilištia. Preto by bolo logickejšie zvoliť si za druhú školu niečo, na čo proste známkami stačíte. Ale, to je len môj názor. Sebavedomie nikomu znižovať nechcem.
---
Práve som sa pozrela na poradie, a dostala som sa tam. Asi vám zniem smutne, ale ja sa proste neviem tešiť :D ale vnútri sa teším. Ticho sa teším xD Yoyovsky sa teším.
Prečo sa cítim ako boss? :D

Kam dál